MOJA MÚZA, HORÍM

Ohnivá víla /6/

Splynutie snov

cením si tvojej ľútosti,

dar tvojej cnosti.

no nezabúdaj, 

že láska bolí.

pre teba je to pocit nový.

no ja ju cítim

už roky dlhé,

prehliadam 

tvoje odpovede strohé.

tak prosím.

otvor svoje srdce.

ja v tom svojom,

teba nosím.

čo to nevidíš?

všetok môj hnev,

smútok, dôveru

a strach,

že mi ťa zlé sny zoberú.

preto sa snažím každú noc,

prebrať nad tvojimi snami moc.

ty sa však brániš

a mne to láme srdce krvavé,

dorezané túžby,

slová pichľavé.

takto si to chcela?

zabudnúť a mať?

môjho ducha preklínať?

tak mi to povedz do očí,

neškodná víla.

možno zabudnem

a možno mi svet splýva.