MOJA MÚZA, HORÍM

Štvorlístok

kedysi to bolo iné.

ešte stále neviem,

či lepšie.

schádzali sme sa

a noci boli temnejšie.

krik našich myšlienok,

bol tlmený ľuďmi.

strach zo samoty a lásky,

boli základnými pudmi.

no niekedy,

cítila som sa šťastná.

teraz obklopuje ma,

len radosť vlastná.

no vtedy som bola 

súčasť celku,

i keď preplakala som

časť nocí veľkú.

zdalo sa mi,

že som silnejšia,

mala som pocit,

že som vplyvnejšia.

no stále neviem,

či to šťastie bolo pravé,

ešte totiž nenašla som,

štvorlístok v tráve.