MOJA MÚZA, HORÍM

Maska

neostáva mi nič iné,

len oči pre plač.

zahnať myšlienky sivé

a nahodiť úsmev nového dňa.

tváriť sa, že ma to netrápi,

to, že nedržím nikoho v objatí.

a tak každý deň,

skladám tú masku,

je to ako keď strhávam pásku.

bolí to,

akoby ma zlomilo v milióny.

počuť to,

akoby odbíjali kostolné zvony. 

no ostáva mi vari niečo iné? 

keď ostatných netrápi,

či mám pre nich slovo milé?

hlavne, že ich vypočujem,

poradím a pomôžem.

to je všetko, načo sa zmôžem.