MOJA MÚZA, HORÍM

Zelená poézia /4/

Piesočné rieky

brodíš sa v špine

a ani o tom nevieš.

keď to zistíš,

povieš si : „nerieš."

a presne toto slovo

nás vedie do záhuby.

pre toto slovo 

prehliadame masívne výruby.

a stromy padajú k zemi,

ako kedysi belostný sneh studený.

už aj ten sa v zime

mení na dážď.

a ľudí aj tak

trápi iba zášť.

nevšímajú si tie nepatrné

náznaky, znamenia,

a potom ich prekvapí,

keď sa na katastrofu premenia.

keď zrazu tráva začne blednúť

a korytá riek piesok vysype.

aj potom sa budeme

schovávať v úkryte?!