MOJA MÚZA, HORÍM

Ľadová kráľovná

ľad nie je večný,

darmo sa tak cítiš.

nikto nie je vďačný,

aj keď si si ho vysnívala. 

lásku svojho života,

zamrznuté jazero.

objavili sa pukliny,

také ktoré nejde zalepiť.

nie náplasťou hnevu,

ty ju lepíš ľadom

a dúfaš, že

ho raníš svojím srdom. 

a tak ľadová kráľovná,

dláždi si cestu.

v srdci má žiaľ,

v očiach sa jej slzy lesknú.

no dotyk ľadu,

berie si lásku.

pohlcuje júnovú krásku,

berie si daň,

za všetko čo dala zaň.