MOJA MÚZA, HORÍM

Kus skla

už mnohokrát ma napadlo,

ako by asi fungovalo zrkadlo,

keby sa v ňom miesto 

vlasov plavých,

objavovali zákutia

duší nahých.

len si to predstav,

že miesto smaragdových očí

zbadáš závisť,

lásku či nenávisť.

a miesto predsudkov 

ku kávovej pokožke,

zase skutky odvahy pravých.

metafora okien do duše,

stala by sa realitou.

i keď povedz,

nestáva sa táto myšlienka absurditou?

a pokiaľ áno,

čo na tom záleží?

veď nám fantázia 

prináleží.

a tak môžem snívať 

o čarovnom kuse skla,

v ktorom krása s dušou

bije sa.