✔Spoznanie, laska a sklamanie✔

rozlúčka

Dala som mu DVDčko pred dvere izby a šla som dole si zapáliť. Keď som dofajčila a išla som do vnútra, zrazila som sa s Honzou. "Jej promiň nechtěl jsem." Sklonil hlavu dole a išiel ma obísť. "Nie pohode." Zasmiala som sa a on sa na mňa pozrel. "Seš divná víš vo tom?" "Ja som divná?" Znova som sa zasmiala a zdvihla som jedno obočie. "Tobě to neva? To s Markem?" "A prečo by mi to malo vadiť? Môj sen bol spoznať ho. A vďaka tomuto viem aký je charakter. Takže nie, nevadí mi to aj napriek môjmu sklamaniu." Usmiala som sa ako polovičný blázon. On mi úsmev obetoval a ja som išla do kuchyne. "Ahojte" usmiala som sa a všetkým sa pozdravila. Marko prišiel za mnou a dal mi pusu. Chytili sme sa za ruky a začali sa spolu rozprávat.

Marekov pohľad
Bili jsme temeř všichni v kuchyni když přišla Mona. Pozdravila sa a ja jsem šel za ní. I Když slišela věci které nemněla tvářila se jako by nic. Nechápal jsem tomu, ale pravdepodobne si nechtěla kaziť poslední den. Chvíli jsme se rozprávali Když mi řekla že mám jít dní nahoru. Tahala mně za ruku a všichni na nás koukali. Zavedla mně do izby a dala mi CDčko které sebrala z před dveří. "Mám pre teba darček. A chcela som si byť istá že ho dostaneš." Usmála se na mně. Ján jsem si ho sebral a šiel jsem k notebooku, kde jsem si ho chtěl kouknout. "Hneď sa vrátim." Řekla a dala mi vosk na líce. Pak odešla.

Monikin pohľad
Odišla som z jeho izby a šla som do našej kde ma mal čakať Vadim a Nel. "Nezabudli ste nič zbaliť? Ja som pripravená. Už sa len zastavím v kuchyni." Povedala som hneď ako som vošla do izby. Všetko bolo upratané a pri dverách boli tašky oblečenia. "Áno. A našla som ešte tvoje tričko čo si si nezbalila tak somgi ho hodila do tašky." Povedala Nela a iba sa posmiala. "Fakt už jdete? Nepočkáte do večera?" Vadim sa na nás pozrel a snažil sa nás prehovoriť. "Prepáč ale naozaj ideme." Pousmiala som sa a pokračovala som. "Ja zavolám taxík a zoberiem niake veci pred chatu. Zoberiem si svoje a túto tašku." Ukázala som na tašku so zvištkami jedla a fľašiek a šla som dole. Zavolala som taxík a ešte zbehla do kuchyne. Zamierila som si to rovno za Adamom. Oslovila som ho menom a objala som ho. "Ďakujem ti za všetko čo si pre mňa spravil. Dúfam že sa ešte uvidíme." Vybehla mi slzička šťastia. "Nebojse poklad. Určitě se ješte uvidíme. Budeš mi chybět." Odtiahol sa odomna a dal mi pusu na čelo. Ešte na chvíľu som ho objala a išla sa rozlúčiť a Jirkou. Objala som ho a rozlúčila som sa. Chcela som odísť keď ma zastavil Martin. "A se mnou se nerozlúčiš?" Zásmial sa a vtiahol má do svojho náručia. "Drž se slečinko. A dej si bacha, nech ti už nikto neubližuje." Zasmial sa a ja som sa pobrala preč. Šla som pred chatu kde ma čakal Marko. "Ako si vedel?" "Řekla mi to Nela Když jsem šel za tebou do izby. Proč ses nechtěla rozloučit?" Pozrel sa na mňa so spytavim pohľadom. "Bála som sa že to nezvládnem. A po tom čo si povedal v kuchyni by si sa čudovať nemal.. A keby si to video dopozeral tak vieš prečo." Pozrela som sa na neho a dúfala, že každý chvíľku vybehne von Nela alebo príde taxík. "Můžu tě alespoň obejmout?" Prikívla som hlavou a objali sme sa. Hladkal mi chrbát a druhou rukov mi po ňom prechádzal. Obimali sme sa asi minútu keď prišiel taxík. "Máme tu odvoz. Choď prosím ťa zavolať Nel." Povedala som a Marko odišiel. Taxikár bol taký mili že vystúpil z auta a pomohol mi s vecami. Keď sme všetko naložili, oznámila som mu že ešte čakáme na kamarátku. Zatiaľ som si zapálila a ponúkla aj Taxikára. Celkom dobre sme si pokecali. Zistila som že sa volá Juraj a má 21r. Keď sme boli asi v polke cigarety, prišla Nela s Vadimom. Kým ponakladali veci ja s Jurajom sme dofajčili a nastúpili do auta. Ja som išla dopredu a Nel dozadu.
Zakývali sme na rozlúčku a odviezli sa do Opatoviec, kde sme mali stráviť ešte jednu noc.