✔Spoznanie, laska a sklamanie✔

sklamanie

Dovarila som polievku a naložila som Markovi. Ten sa pousmial a zobral si tanier do jedálne. Ja som zobrala hrniec a zaniesla ho na stôl. Zobrala som aj pár tanierov a lyžičky. Potom som vyšla hore na poschodie a šla som zobudiť Nelu. Bol pri nej Vadim a rozprávali sa. "Ah prepáčte nechcela som rušiť. Len som vás prišla zavolať na vyvar." Zasmiala som sa a šla som do izby vedľa. Vošla som do izby kde som počula Danka ako sa smeje. Zaklopala som a s úsmevom som nakukla do dverí. "Ahojte! Neruším?" Všetci stíchli až na Adama. Ten sa na mňa pozrel a usmial sa. "Vývar je hotový môžete ísť dole." Povedala som už s menším úsmevom. Nechápala som o čom sa rozprávajú keď museli prestať ale radšej som to neriešila. Išla som zavrieť dvere keď ma zastavil Jirka. "Počkej prosím!" Povedal a všetci sa začali poberať preč. "Ja půjdu zavolat i ostatný neboj se." Povedal mi Adam keď prechádzal okolo mňa a pohladkal mi ruku. Zavrela som za ním dvere a pozrela sa na Jirku. "Víš. Jde o to že.." zasekol sa a po chvíľke pokračoval. "..no, jde o Marka. Nechci aby t-." Prerušili ho otvárajúce dvere. "Kde pak jseš? Pojď dolů prosím tě." Pribehol ku mne spominany Marek a ťahal ma dole. Ospravedlňujuco som sa pozrela na Jirku a utekala za Markom.
  Všetci sme sa najedli a rozprávali sa. "Půjdem nahoru? Chci být ješte s tebou osamote jestli to bude možný." Zašeptal mi do ucha a išli sme na izbu. Rozprávali sme sa a začali sme sa bozkávať.
V izbe sme spolu boli asi hodinu, keď som sa rozhodla že idem na izbu. Chcela som urobiť ešte niaku časť videa nech mám potom pokoj. Keď som dostrihala šla som dole do kuchyne. Počula som ako sa rozpráva Adam, Marko a Martin.

A (Adam): "Hele, nemyslím si že ona je jako ostatní."

Ma (Martin): "ona taková není."

M (Marko): "ale prosím tě. Seber si to takle. Už se jí nikdy neozvu a ona nebude mít šancu ozvat se mně. Bude to stejní jako se všema."

Ma: "je mi jí líto."

A: "mně taky. Je to dobrá holka a ty to víš."

M: "Je to možný ale nemá to s ní budoucnost. Vždyť .."

Prestal hovoriť a pozrel sa mojim smerom. Uvidel ma vo dverách a s otvorenými ústami sa pozrel na chalanov a znova na mňa. "Nemusíš sa ospravedlňovať." Po líci sa mi skotúľala slza sklamania. "Vieš môj sen bol spoznať ťa a vedieť kto si. A to sa mi splnilo. To že tvoj charakter stojí za hovno je druhá vec." Pousmiala som sa ale slzi neustali. Otočila som sa a vyšla som do svojej izby.

M: "a problém je vyřešen. Vona to chápe."

A: "ty seš kretén."

To bolo posledné čo som počula. Vyšla som do izby, asi za pol hodinu som doroila video, dala ho na dvd a do puzdra. Na puzdro som napísala: 'Markovi, tak ako som ťa poznala ja'.

Nebojte sa! Este nie je koniec :) ale už toho veľa nebude iba 1/2 kapitoly.
Ale pravdepodobne budem písať aj dvojku :) a tu sa pokúsim spraviť lepšie :D