Butterflies » Lirry AU

‹‹13››

          Hneď ako som vyšiel z WC som vybral mobil z vrecka a volal Niallovi. Po pár pípnutiach mi to zdvihol.

,,Harold, Harold ty sa nikdy nepoučíš."nadvihol som nechápajúc obočie, čo on nemohol vidieť. Prešiel som za roh mysliac si, že budú niekde blízko ale mýlil som sa.

,,Kde ste?"ignoroval som jeho predchádzajúcu vetu a pomalým krokom sa snažil dostať cez masu ľudí na miesto skadiaľ by som mal lepší výhľad,aby som zistil kde sa nachádza celá skupinka.

,,Pri kufroch kde inde,H. "Už iba z jeho hlasu išlo vycítiť, že pretočil očami.  

,,Okay."odvrkol som a snažiac sa do nikoho nestrčiť som sa vydal za nimi.

Nechápal som ako som mu to mohol navrhnúť. Ja. Ale ako sa hovorí, zúfalá situácia si žiada zúfalé riešenia, nie?

Uškrnul som sa. Neviem čo by som urobil keby sa to dozvedela mama. Celá táto situácia mi prišla ako postavená na hlavu.

Nenápadne som sa obhliadol cez rameno dozadu. Zrazu som zacítil prudký náraz do môjho tela a keď som následne otočil hlavu nevidel som nič iné ako kopu blond vlasov.

,,Prepáčte." Ozval sa dievčenský no hrubý hlas a kým som stihol odpovedať zmizla.

Dnes ma už vážne nič neprekvapí.

***************

Po únavných a dlhých desiatich minútach som ich konečne našiel. Niall stál vedľa Andyho a rozhadzoval rukami okolo seba  asi v snahe niečo mu vysvetliť. Jeho kufor spolu z mojím postával vedľa jeho nôh.

,,No konečne si sa uráčil prísť." Keď som sa postavil vedľa neho, jeho ruka pristála na mojom ramene.

Pokračovali v debate občas sa k nim pripojil no vo väčšine som sa utápal vo vlastných myšlienkach.

Pri vychádzaní z budovy som sa porozhliadal dookola. Môj pohľad sa stretol z jeho. Trvalo to iba chvíľu , pretože sa mu niekto hodil okolo krku.

,,Láska," skríkla a vtedy som si všimol, že to je to dievča, čo do mňa vrazilo.
,,Chýbal si mi." neohliadajúc sa na ostatných na ňom visela, zatiaľ čo on stál nehybne s rukami pri tele a vyvalenými očami.

Aha takže takto. Už chápem. Panebože to je hajzel.

Nemohol som sa na to ďalej pozerať tak som pridal do kroku a prešiel k autu. Niall ma nasledoval, mlčky sme vložili batožinu do kufra a následujúce chvíle sme strávili v taživom tichu.

........

Od návratu domov mi hlavou lietali deň čo deň horšie a horšie myšlienky. Bral som si všetky nadčasy, ktoré som len mohol, aby som nemusel tráviť veľa času s Niallom. Nie žeby som nechcel, to nie, ale akonáhle si začal všímať zmeny mojich nálad, mal stále viac otázok a ja som stále nebol pripravený povedať mu pravdu.

Dnes som vstával skoro, pretože som si zobral smenu navyše. Nakoniec, tak ako vždy. Avšak, len čo som nohy spustil z postele na zem a postavil sa, hlava sa mi s nepríjemnou bolesťou zatočila a žalúdok spravil kotrmelec.

Aj napriek tomu, že sa mi celý svet točil, zavrel som oči a po pamäti sa rozbehol do kúpeľne, kde som už o sekundu na to objímal záchodovú misu.

Keď som si myslel a dúfal v to, že som sa už zbavil všetkého, čo som v predošlých dňoch zjedol, a že to skončilo, chcel som sa postaviť no bol som tak slabý, že len čo som sa pokúsil dvihnúť na vratké nohy, hlava sa mi znovu zatočila a ja som nemohol urobiť nič iné ako si sadnúť na zem a oprieť sa o studenú stenu.

So zatvorenými očami som si opieral hlavu o chladné kachličky a snažil sa ukľudniť svoj zrýchlený dych.

Nepostrehol som otvorenie dverí, ani tiché kroky bosých nôh na dlaždiciach a tak nebolo prekvapením, že som sebou trhol akonáhle som ucítil jemný dotyk na mojom kolene. Otvoril som oči a môj pohľad sa stretol s vystrašeným blondiakom a jeho doširoka otvorenými modrými očami.
,,Harry,” povzdychol si a skúmavo si ma obzeral. Tvár mal skrútenú do zvláštnej grimasy, obočie sa mu spájalo z toho ako ho krčil a na čele sa mu vytvorilo zopár vrások.

V tvári sa mu odrážalo toľko emócii, že som sám nevedel, či bude kričať alebo či sa skôr zachová ako moja mama a bude ma presviedčať, aby som ostal doma.

,,Neseď na tej zemi, prechladneš. Poď, pomôžem ti vstať. Myslíš, že to zvládneš?” Ani nečakal na moju odpoveď a hneď dodal:

,,A ani nemysli na to, že by si išiel dnes do práce. Aj keby som ťa mal doma udržať násilím,” okay, tak je to tá druhá možnosť.
Prešiel so mnou do izby a pomohol mi aby som si ľahol späť do postele. Aj by som možno protestoval, ale na to som nemal absolútne silu a vlastne, bol som aj rád, že konečne ležím a nemám namiesto hlavy kolotoč.

,,Hazz, myslíš si, že nevidím,že sa s tebou niečo deje? Ako ti býva zle? Prečo sa mi vyhýbaš? Myslíš si, že mňa to netrápi, keď ťa takto vidím? Viem, že niečo nie je v poriadku. Harry, buď už ku mne, prosím, úprimný a povedz mi čo sa stalo.” uprel na mňa starostlivý pohľad a posadil sa vedľa mňa na postel.

Je pravdou, že od návratu domov sa necítim najlepšie, no každú nevoľnosť som sa vždy snažil predýchať a po nejakom čase to odišlo. Hoci som sa necítil o veľa lepšie. Žeby ma môj najlepší kamarát dokázal tak ľahko prečítať alebo, boli moje úsmevy až priveľmi falošné?

Mlčal som. Nedokázal som seba vydať ani jedinú hlásku. Nevedel som čo mám robiť. Povedať mu pravdu? Bol som na to pripravený? Alebo, bol som skôr pripravený na jeho reakciu? Čo ak sa mi vysmeje, odsúdi ma, zhnusím sa mu?

Zavrel som oči a snažil sa zahnať nepríjemné slzy. Bol som zúfalý. Čím ďalej som sa cítil horšie. Fyzicky no hlavne psychicky. Ak som pociťoval nevoľnosti, tie vždy behom dňa pomaly odišli. No moja psychika bola na bode mrazu neustále. Ani v spánku som nemal pokoj. Hnedé oči a zákerný úsmev boli hlavné postavy v mojich snoch, teda skôr nočných morách.

Mal som pocit, že pomaly upadám do depresií a to som nechcel dopustiť. Moja sestrička mala mať o pár dni svadbu a zo mňa sa stavalo chodiace...nič.

Mojim telom otriasol tichý vzlyk a viečka som pritisol pevnejšie k sebe aby som nedovolil slzám pretlačiť sa na povrch.

Niall sa ku mne nahol a pritiahol si ma do pevného objatia. Zdvihol som ruky a tak silno ako mi to len moje vyčerpanie dovoľovalo, som ich obtočil okolo jeho chrbta a slabo mu vzlykal do ramena.

Taaakže, snažíme sa dodržiavať naše sľuby a lámeme rekordy, nová časť po historicky najkratšom čase!! 😂😂

Votiky, komentáriky potešia 😉😊😀😂😂

J&A xx