[A/N] Táto pesnička sa sem síce veľmi nehodí...ale proste ♥ :D
So, enjoy it, guuyys! :)))
Okolo jedenástej večer, po dlhom rozprávaní, počas ktorého ma Louis celú dobu podpichoval, som sa pobral domov. Mama ma skoro trištvrte hodinu presviedčala, aby som zostal na noc, no ja som trval na svojom.
Celú cestu, ktorá trvala sotva tridsať minút, som ledva držal oči otvorené, no úsmev z pier mi neodchádzal. Zoey si ani nedokáže predstaviť akú radosť mi tým urobila. Vôbec som to nečakal, no som jej naozaj vďačný, že si vybrala mňa.
Keď som prišiel domov, v celom byte bolo pozhasínané, z čoho som usúdil, že Niall buď spí alebo nie je doma, čo som však veľmi nepredpokladal vzhľadom na neporiadok v obývačke.
Na sedačke niekoľko balíkov čipsov, z ktorých obsah, čo netrafil do Niallových úst, skončil na vankúšoch. Na stole dve krabice od pízz, a to sa radšej ani nepozerám na podlahu.
„Tak toto za teba upratovať nebudem," zamrmlal som si a naposledy som venoval pohľad obývačke. Zhasol som svetlo a vybral sa do kúpeľne, kde som si doprial rýchlu horúcu sprchu, obliekol som si len boxerky a zaľahol do postele.
So širokým úsmevom som myslel na moju bláznivú sestru a môjho budúceho švagra, ktorý ma ako vždy, určite úmyselne, privádzal do rozpakov. Dokonca som sa začal tešiť na Louisovu rozlúčku so slobodou, na ktorej podľa jeho slov nesmiem chýbať.
Ak by som vtedy čo i len tušil, čo sa tam stane, jednoznačne by som sa tak veľmi netešil. Veď predsa nie nadarmo sa Las Vegas nazýva „mesto hriechov". A ja som to pocítil na vlastnej koži.
Liam's POV
Sedel som v jednom z boxov v luxusnom bare a čakal na Louisa, ktorý už niekoľko desiatok minút meškal. Chytil som medzi prsty pohár so zlatistou tekutinou a priložil si ho k perám. O pár sekúnd sa už mojim hrdlom rozlialo príjemné teplo.
Postavil som sa s úmyslom odísť, no práve v tej chvíli sa na mňa od baru uškrnul Louis a pohol sa smerom ku mne.
"Čau Lima," pristúpil ku mne a kamarátsky ma pobúchal po pleci.
Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.
"No nazdar," pozdravil som ho hlasnejším tónom, aby som prekričal hudbu, ktorá síce v tejto odľahlejšej časti klubu nebola až taká hlasitá. Pozrel som sa na neho so zdvihnutým obočím a ukazovákom som poklepal po hodinkách, čo spočívali na mojom ľavom zápästí.
"Ále, Liam, nepreháňaj. Meškám len pár minút," zasmial sa.
Sadol si oproti mne a až teraz som si všimol pohár v jeho ruke z ktorého si odpil. Pokrútil som hlavou a radšej som prešiel k veci.
"Tak čo? Nejaký nezvyk, že si ma zavolal von. Odkedy si mi oznámil tvoje zásnuby som ťa poriadne ani nevidel. Snáď nie si pod papučou?!" uškrnul som sa.
Zasmial sa. "Nie Li, len chcem tráviť viac času so svojou budúcou manželkou. Už nemáme devätnásť, ako kedysi. Keď sme pravidelne vymetali jednu párty za druhou. Tiež by si sa mal posunúť ďalej Liam....A keď už sme pri tom, čo ty a Crystal?" dodal a znova si odpil.
"Oh, Louis Tomlinson, aký romantik," vyslovil som sarkasticky pričom som si ruku položil na srdce.
"Neodpovedal si mi na otázku," podotkol a úplne odignoroval moju poznámku. Pravdupovediac, dúfal som, že na svoju otázku zabudne, pretože tejto otázke som sa chcel širokým oblúkom vyhnúť, no z jeho pazúrov sa už nedostanem. Ja, čo pravidelne vypočúvam desiatky ľudí, sa nevyhnem výsluchu Louisa Tomlinsona. Aké ironické.
Pretočil som očami a pozdvihol už poloprázdny pohár k perám dávajúc si načas s odpoveďou. ,,Volal si ma iba kvôli tomu? Louis vážne nemám náladu, idem rovno zo služby," pretrel som si dlaňou tvár. Bol som vážne unavený, aj psychicky aj fyzicky.
,,Nebodaj problémy v raji? A láskavo neodbočuj od témy, vieš, že to nemám rád," zaťal do živého. Jeho pohľad neveštil nič dobré, pozeral na mňa, prevrtával ma pohľadom. Modré oči skúmavo hľadeli a snažili sa nájsť aj tú najmenšiu nezrovnalosť vpísanú v mojej tvári.
Keď som sa dlhší čas zdržiaval odpovede, povzdychol si a hravý výraz v tvári vystriedal neutrálny ba až sústredený, čo sa u neho tak často nevidelo. Nastalo medzi nami ticho, každý si v hlave usporiadával svoje myšlienky. Po niekoľkých minútach som to už nevydržal.
,,Lou-" ,,Lima-" ozvali sme sa naraz.
Uškrnul som sa, zlá nálada pominula. Louis kývol hlavou na barmana, ktorý opodiaľ zbieral poháre a objednal ďalšie.
,,Len som ti chcel povedať, že mi môžeš povedať všetko," zarazil sa.
,,Teda skoro všetko chápeš." rozhadzoval okolo seba rukami, snažiac sa vymotať zo slov, ktoré povedal. Sprisahanecky som sa na neho pozrel a s úškrnom som sa ozval.
,,Nie nechápem," žmurkol som načo ma Louis prepálil pohľadom a začal sa hrabať vo vrecku svojej koženej bundy. Okrem cigariet so zapaľovačom z nej vybral aj akýsi podlhovastý pokrčený papierik. Keď si všimol aký je pokrčený snažil sa ho vyrovnať a podal mi ho.
Nadvihol som obočie no ostal som ticho a pozrel na papierik predo mnou.
,,O dva týždne a žiadne námietky," pery stiahol do úzkej priamky snažiac sa udržať vážnosť. To mu dlho nevydržalo a onedlho sme sa už obidvaja smiali.
,,Rozkaz šéfe," zasalutoval som, letenku som preložil na polovicu a vložil do vrecka nohavíc. Brunet sediaci oproti mne pretočil očami a z krabičky ležiacej na stole si vybral cigaretu. Chvíľu sa z ňou hral, zdvihol pohľad od svojich rúk a prehovoril.
,,Môžem otázku?" prikývol som a čakal čo z neho vypadne.
,,Bez urážky ale do tohto ma nahovorila Zo... pôjdeš mi za svedka?" keby bol na mojom mieste niekto iný určite by sa urazil, ale keďže som sa z Louim už nejaký ten rok poznal a poznal jeho zmysel pre humor, odignoroval som prvú časť vety. Uškrnul som sa a presladene odpovedal. ,,S radosťou."
