Butterflies » Lirry AU

‹‹9››

Po pár veľmi zdĺhavých a trápnych minútach strávených vedľa človeka, ktorého som v tejto chvíli chcel vidieť čo najmenej, som sa konečne ocitol v letiskovej hale aj s batožinou.

Obzeral som sa okolo seba a hľadal niekoho koho by som aspoň trochu poznal. No, na moje šťastie -či skôr nešťastie- jediným človekom koho som zazrel bol Payne, ktorý so zamračeným výrazom v tvári niečo hovoril do mobilu. Ako náhle ma zazrel, skrčené obočie vystriedal šibalský úsmev. Jediným pohybom pier ukončil hovor a pohol sa smerom ku mne.

„Kde sú všetci?" po prvýkrát som naňho prehovoril prvý a sám od seba. A nezakoktal sa pri tom. Potlesk poprosím.

„Práve som dovolal s Louisom, všetci už odišli do hotela. Na nás čaká pred letiskom ďalší taxík, takže si pohni prosím ťa," žmurkol na mňa a išiel smerom k východu.

Zaťal som ruky do pästí a nie veľmi ochotne odišiel za ním. Posadil som sa dozadu. Vedľa mňa sa rozvaľoval Payne. Medzi palcom a ukazovákom si medlil bradu a skúmavo si ma prezeral.

„Myslím, že naše prvé stretnutie nebolo za práve najlepších podmienok," prehovoril po chvíli. Otočil som sa naňho a nadvihol obočie.

„S tím síce už nič neurobím, no bol by som rád ak by si si to nechal pre seba," pozeral som sa naňho, no jemu z úst unikol len hrdelný smiech.

„A čo za to?" naklonil sa bližšie ku mne s nadvihnutím jedného kútika pier a iskričkami v očiach.
Zaťal som päste a začal počítať do desať aby som sa trochu ukľudnil, no vodič mi to -vďakabohu- uľahčil, keď zahlásil, že už sme na mieste.

Z taxíka som vyletel najrýchlejšie ako sa dalo len aby som už nemusel v prítomnosti toho chlapa stráviť čo i len sekundu navyše. Vykašľal som sa aj na svoju batožinu, o ktorú sa i tak náhlil postarať človek z personálu hotela. Ak som sa predtým sťažoval na cestu lietadlom, tak som ju mal radšej vychváliť. Rovno som išiel k recepcii kde som cez presklené dvere videl Louisa aj s celou partiou.

„Harry! No kde toľko trčíš? Poď za mnou," zatriasol mi Niall kľúčom pred tvárou. Nasledoval som ho až do výťahu.

„Niall naozaj ďakujem, že si ma tam nechal samého s Liamom," ozval som sa hneď ako sa za nami zatvorili dvere výťahu.

„Nevyvádzaj Hazz, ako vidím tak ťa nezjedol. A mimochodom aj tak sme sa v taxíkoch museli nejako rozdeliť tak klídek, áno?" vydýchol a sledoval blikajúce čísla nad dverami výťahu. Nezjedol, no ak by cesta trvala dlhšie určite by ma umučil k smrti svojimi otázkami.

Pred dverami už stál pikolík aj s našou batožinou a čakal na nás. Ako to ten človek preboha stihol? Niall odomkol dvere, vošli sme dnu, v tesnom závese s poslíčkom. Rozhliadol som sa po apartmáne a skoro mi padla sánka. Nečakal som, že Louis zarezervuje tak drahý a luxusný hotel. Hneď som sa rozhliadal po izbe, nechávajúc Nialla pred dverami.

„Harry?" zakričal Niall, a tak som nasledoval jeho hlas späť k dverám.

„Hovoril som s Louisom, o siedmej nás chce mať všetkých dole v bare, a keďže máme ešte čas, ja si to tu idem omrknúť. Zatiaľ," žmurkol na mňa a stratil sa za dverami. S povzdychom som si odtiahol svoj kufor až k posteli na ktorú som sa zvalil.

Louis ma nejaké plány, no ja na to nemám vôbec náladu. Harry, asi si mal s tým aj počítať, že sa bude aj oslavovať, keďže ide o rozlúčku so slobodou. Nie sa len váľať v hoteli, ako by si to ty najradšej urobil. Skvelé, už sa rozprávam sám zo sebou.

Napadlo mi, že si prezriem hotel a jeho okolie, ale samému sa mi pravdupovediac nikam nechcelo. Zavrel som oči a zhlboka vydýchol. Potreboval som si vyčistiť hlavu a prísť na iné myšlienky. Všetky sa mi totižto točili okolo Payna a ja som nevedel ako sa zbaviť blbého pocitu, že sa dnes ešte stane niečo zlé, veľmi zlé. A on bude toho súčasťou.