Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.
Celou cestou v aute vládlo ticho, prerušované len tichou hudbou hrajúcou z rádia. Auto sa zastavilo pri krajnici, Niall vyskočil z auta a svižným krokom obehol auto spredu. Dával som si načas, vôbec sa mi nechcelo začo som si od modrookého vyslúžil nechápavý pohľad. Stiahol som okienko na mieste spolujazdca a keďže som stále sedel musel som hlavu natočiť trochu vyššie ako obvykle.
,, Prosím ťa nech to nedopadne znova tak ako minule." prehovoril som na blondiaka, ktorý stál so založenými rukami pred dverami na mojej strane. Pretočil očami a zhlboka sa nadýchol.
,,Vieš čo Harold," bolo vidno, že jeho pohár trpezlivosti pomaly preteká ale snaží sa nevybuchnúť, ,,prosím ťa vytiahni ten svoj zadok z toho auta, lebo to urobím sám."
Pomaly som stiahol okienko a chtiac-nechtiac som z auta vystúpil. Na Niallovej tvári sa rozlial víťazoslávny úsmev a rozbehol sa smerom k vchodu odkiaľ už na ulicu bolo počuť hlasnú hudbu a krik. Po prvykrát som zdvihol svoj pohľad a zameral sa na názov klubu, ktorý sa týčil veľkými písmenami nad hlavnými dverami a znova zamrzol v pohybe.
Akonáhle sme vošli do baru Niall ma schmatol za ruku a viedol do odľahlejšej časti. Otočil sa mojím smerom a keď zahliadol neistotu v mojej tvári ticho sa zasmial.
,,Póď, mám pre teba prekvapenie," žmurkol na mňa. Moje nohy sa zastavili úplne a spýtavo som sa naňho pozrel. Tak teraz sa mi už naozaj nikam nechcelo ísť. Vyvliekol som svoju ruku z tej jeho a tvrdohlavo som ostal stáť na mieste. Iba sa na mne zasmial a využil chvíľku prekvapenia, keď som na neho nechápavo pozeral. Ani som sa nestihol poriadne zaprieť nohami takže ma bez problémov potiahol až k stolu kde sedeli dve osoby, ktoré som v tej chvíli chcel vidieť najmenej. Keď si nás všimli, Tarine oči hneď zažiarili a so smiechom skočila Niallovi okolo krku. Blondiak ju pevne objal a cez jej rameno veselým tónom pozdravil Lily. Tá však po celý čas odkedy sme prišli, zo mňa neodtrhla svoj pohľad . Bolo to trochu viac strašidelné, preto som očami hľadal Niallovu pomoc no neúspešne. Ten si hľadel svojho a ničoho okrem Tary si nevšímal.
Len som jej na pozdrav kývol hlavou a cez hlasitú hudbu som Niallovi zakričal do ucha, že skočím k baru. Ani som nečakal na jeho odpoveď a rýchlo som sa otočil a vykročil k baru. Z hlboka som vydýchol a konečne som nemusel čeliť prenikavému pohľadu Lily, ktorý som i tak cítil na mojej vzďaľujúcej sa postave. Prekľučkoval som pomedzi zopár tancujúcich ľudí, aby som zo seba striasol jej pohľad, no vďaka mojej nepozornosti som narazil do niekoho chrbtu a potkol som sa tak nešikovne, že len vďaka jeho silnej postave sme zostali stáť a nezložili sa na zem. S hrubými nadávkami sa na mňa otočil. Už už som so mu chcel začať ospravedlňovať, no ako som dvihol hlavu, pri pohľade do jeho očí som stratil všetky slová. On takisto zmĺkol a zahľadel sa mi hlboko do očí. Stále som sa ho držal za rameno, ktorého som sa predtým chytil aby som nabral stratenú rovnováhu a nemal v pláne sa ho pustiť. Jeho čokoládové oči úpenlivo hľadeli do mojich zelených a nechceli ma pustiť so svojho zajatia aj keby som chcel. Nechcel som. Aspoň v tejto chvíli nie. No vedel som, že za pár minút to jednoznačne oľutujem. Užíval som si moment, keď som sa topil v jeho očiach a zabudol som na všetko. No to, čo sa dialo okolo, na ľudí aj hlasnú hudbu a na všetko, čo sa kedy stalo medzi nami. Práve vtedy ma nič iné nezaujímalo. Po pár sekundách chytil moju ruku, ktorou som mu stále kŕčovito zvieral rameno, dal ju dole a odtrhol odo mňa svoj pohľad. V tej chvíli som akoby precitol a až vtedy som si uvedomil, ktorým smerom sa uberali moje myšlienky. S doširoka otvorenými očami som prudko potriasol hlavou a rýchlo ho obišiel. Nestihol som spraviť ani pár krokov a okolo môjho zápästia sa otočili jeho dlhé prsty. Ani som naňho neotočil svoj pohľad a prudko vytrhol svoju roku. Zrýchlil som krok aby ma už nemal šancu zachytiť a rýchlo si to mieril k baru. Mal som chuť objednať si nejaký alkohol, no akonáhle som si spomenul, čo sa stalo naposledy, keď sme boli spolu v jednom bare, rýchlo som ten nápad zavrhol.
Snažil som sa upokojiť svoj už tak dosť zrýchlený dych. Poobzeral som sa okolo v snahe nájsť nejakého barmana no ten práve vybavoval objednávky na druhej strane. Z nudy som skúmal rôzne fľaše, ktoré boli poukladané v regáloch za pultom. Zrazu som neďaleko odo mňa začul silný buchot. Všimol som si osobu sediacu pod barovou stoličkou s hlavou v dlaniach ťahajúc sa za vlasy.
Keď som sa lepšie prizrel, spoznal som v ňom môjho budúceho švagra a neubránil som sa smiechu. Trvalo mi chvíľu kým som si spomenul na telefonát so Zoey a jej slová. Smiech ma prešiel a pomohol som mu posadiť sa. Kým som ho dvíhal venoval mi zopár nadávok, no nepozastavoval som sa nad tým.
Zdvihol pohľad a oči mu zažiarili no behom okamihu nimi prešiel tmavý závoj smútku. Naprázdno otváral a zatváral ústa, po chvíli mu ušiel potlačovaný vzlyk. Ledva sa udržal na nohách, motalo ho no aj tak prekonal malú medzeru medzi nami a objal ma okolo pásu. Hlavu mi zaryl do ohybu medzi ramenom a krkom, cítil som pár jeho sĺz, ktoré stihli vyjsť skôr ako ich zastavil, na mojej košeli.
,,Bože H všetko som posral." Svoj modrý zaslzený pohľad zavrtal kdesi do diaľky ako keby ma ani nevnímal.
,,Ja ešte na to nie som pripravený," znovu ho zamotalo keď odo mňa odstúpil a zvalil sa späť na barovú stoličku. Rukou si zašiel do vlasov a prudko ňou trhol.
,,Lou, netrep hlúposti veď si ju predsa sám požiadal o ruku," zamračil som sa a nechápavo naňho pozdvihol obočie.
,,Ale Harry, ja predsa nehovorím o tom," zaštikútalo sa mu no následne na to pokračoval.
,,Nedokážem si to predstaviť, preboha veď mám len dvadsať päť a..." zamrmlal si popod nos tak, že koniec vety zanikol v hlasnej hudbe.
,,Čo? Nehovor mi, že umieraš," zdesene som sa naňho pozrel.
No on sa len hlasno zasmial, ,,Bodaj by."
,,Louis! Povedz mi konečne čo sa deje!" Už som pomaly strácal nervy. Zoey sa doma išla zblázniť od strachu, ale on sa tu kľudne ožieral. Mlel piate cez deviate a nič mi v podstate nevysvetlil.
Len z tej predstavy, že ho v takomto stave budem musieť odniesť domov sa mi zatmievalo pred očami.
,,Myslíš, že by som bol dobrý otec?" pozdvihol na mňa svoje smutné oči a ja som sa ešte viac zamračil. Teraz som bol zmätený ešte väčšmi ako doposiaľ.
No potom ako sa v jeho očiach znovu objavili slzy, celé mi to došlo. Od prekvapenia som otvoril ústa a nadvihol obočie. Úspešne som odignoroval prichádzajúceho Liama, ktorý stál za Louisom.
,,Ty...Zoey...vy... Skutočne?" nedokázal som poskladať ani jednu súvislú vetu. Prekvapenie v mojej tvári v momente vystriedalo sklamanie. Moja sestra čaká dieťa a nič mi o tom nepovedala.
