Butterflies » Lirry AU

‹‹8››

Enjoy it!

Harry's POV

,,Len mi nehovor, že si niečo zabudol," modrooký sediaci za volantom vedľa mňa sa nevinne uškrnul a ďalej pozeral cez čelné sklo na premávku pred sebou.
Zaujato sledoval autá pomaly presúvajúce sa smerom k letisku. Dookola bolo počuť trúbenie áut a kde-tu i nadávanie vodičov.

,,Nie, mal by som? To by som sa mal spýtať skôr teba," žmurkol, ruku vystrčil z okna a druhou pevnejšie chytil volant. Kolóna sa pohybovala strašne pomaly, medzi nami panovalo ticho, prerušovala ho iba hudba rinúca z rádia.

,,Ha ha ha. Veľmi vtipné," ironicky som odsekol a ďalej vypaľoval očami pomyselnú dieru do auta pred nami.

,,Niekto ráno vstal ľavou nohou z postele," zašomral si popod nos ale ja som ho veľmi dobre počul.

,,Bodaj by nie. Prosím ťa, nabudúce keď k nám príde Tara tak mi to povedz dopredu. Niežeby som proti nej niečo mal, ale spánok je spánok."

Kolóna sa konečne pohla a Niall červený ako paprika zmĺkol. Teda aspoň na chvíľu.

,,Minule sa teba pýtala Lily," zastavil na voľnom mieste pred letiskom a svoj pohľad presunul na mňa. Zamračil som sa. Malú chvíľku som musel pátrať v pamäti, pokiaľ mi dotrklo o koho sa jedná.

,,Tá opitá Tarina kamarátka?" neisto som pokrčil ramenami a spýtavo sa pozrel na Nialla. Ten sa na mňa zachmúrene pozrel a divne sa zaksichtil.

,,Hej, chcela tvoje číslo," žmurkol a vystúpil z auta. S veľkou nechuťou som takisto vystúpil a moje kroky, rovnako ako Niallove, smerovali ku kufru auta, skadiaľ sme vybrali svoju batožinu.

,,A ty si jej ho dal, že?" odpoveď na otázku som vedel, čo mi potvrdilo Niallove horlivé prikyvovanie hlavou.

,,Že som sa pýtal." pretočil som očami a pomaly sa vybral do vstupnej haly. Niall asi ešte kontroloval auto no asi po dvoch minútach sme už bok po boku kráčali a snažili sa nájsť Louisa.

Keď sa nám to nedarilo, posadili sme sa na lavičky neďaleko miesta kde sme sa mali stretnúť. Sedeli sme tam mlčky, hľadiac na masu ľudí chodiacich okolo snažiac sa nájsť Louisa alebo niekoho koho sme poznali.

,,To tu teraz budeme iba sedieť?" prehovoril modrooký a posunul si okuliare vyššie, keďže mu skĺzli na koniec nosa.

,,No nie meditovať," sarkasticky s úsmevom som sa na neho pozrel. Tento krát pretočil očami on, vstal, postavil sa predo mňa a s cieľom ešte viac ma vytočiť, prestupoval z nohy na nohu.
Ignoroval som ho a ďalej pátral spoza Nialla po nejakej známej tvári. Hala bola plná ľudí, čo moje pátranie dosť nezjednodušovalo.

Zrazu som niekde v dave zahliadol dosť známu šticu vlasov. Potvrdilo sa mi to keď zdvihol hlavu a svojimi modro šedými očami prepaľoval ľudí idúcich pred ním.

Niall si to zrejme všimol, otočil sa a zamával mu. Louis zamával naspäť načo sa otočil a začal niečo horlivo vysvetľovať osobe idúcej vedľa neho. Presmeroval som svoj pohľad z Louisa na bruneta kráčajúceho vedľa neho.

Nahlas som prehltol a zosunul som sa nižšie na lavičke.

,,Bože prečo práve ja?" zahundral som si popod nos. Blonďák na mňa pozrel s otázkou v očiach. Keď som sa chystal prehovoriť, slová , ktoré som mal na jazyku vyfučali.

,,Zdravím všetkých vospolok. Tak čo pripravení na nezabudnuteľnú jazdu?" riekol Louis ako vždycky s úsmevom na perách.

Snažil som sa pozerať všade inde len nie na nich. Preskúmal som celú halu a zistil som, že sa k našej malej skupinke pripájajú ďalší.

Louis si odkašlal, snažil sa odrovnať trápnu chvíľku . Neskoro.

,,Harry toto je Liam, môj svedok. Liam toto je Harry, svedok Zoey a zároveň jej mladší brat. Určite si budete rozumieť." hnedooký brunet vedľa neho sa uchechtol no vystrel ruku smerom ku mne. Váhavo som ju prijal a potriasol.

,,Nepoznáme sa odniekiaľ?" pozrel sa na mňa zo zvláštnymi iskričkami v očiach.

,,Nemyslím si," hrane milo som odvetil.

***

Sledoval som letušku ako vysvetľuje používanie nejakej kyslíkovej masky alebo niečoho podobného, neviem, nejako som sa o to nezaujímal. Vnímal som pohyby jej pier, no v ušiach mi znel hlas speváka z The 1975.

Zrazu mi niekto poklepal na rameno, tak som si z uší vytiahol slúchatká. Sedel som tvárou v tvár vyškerenému blondiakovi, ktorého vlasy po poslednom farbení -čo nedopadlo práve najlepšie- vyzerali skoro ako biele.

,,No ták, Harold. Trocha života do toho umierania. Veď Las Vegas, chľast, ženy," zarazil sa, ,,teda...muži," dodal, začal sa smiať, hlavu zavrátil dozadu a držal sa za brucho. Vážne Niall, skutočne zábavné baviť sa na môj účet. Sledoval som ho s pozdvihnutým obočím, načo sa jeho smiech len zväčšil, čím vzbudil pozornosť nie jedného cestujúceho. Že ja sa s týmto človekom vôbec rozprávam, nehovoriac o tom, že je to môj najlepší kamarát.

,,Debil," zamrmlal som, oprel sa o okno a znova sa ponoril do sveta hudby.

***

Otvoril som oči a skontroloval hodinky na mojom iPade. Prespal som polhodinu a ako som zistil, aj polku rozpočúvaného albumu, z ktorého práve dohrávala posledná pieseň. Tablet som položil na sedadlo, kde som ešte pred chvíľou sedel a odišiel na toaletu.

Oprel som sa o miniatúrny pult s umývadlom a zadíval sa do zrkadla. Prečo tu musí byť práve on? Ak niečo povie Louisovi, skončil som. Keby som sa s ním aspoň nevidel ešte aj na svadbe. Tú rozlúčku by som snáď nejako prežil, ale, bože, už teraz si viem predstaviť ten jeho arogantný úsmev, zakaždým, keď sa naše pohľady stretnú.

Opláchol som si tvár a povzdychol si. Hlavne sa mu budem musieť vyhýbať, a veriť v to, že nebude nikomu vešať na nos moje prešľapy. Nič iné mi neostáva.

Otvoril som dvere, no ďalej som sa nepohol. Tvárou som totižto narazil do hrude mne neznámeho človeka. Teda, to som si aspoň myslel.
Zdvihol som hlavu a zamrzol na mieste. Čelil som uhrančivému pohľadu a drzému úsmevu svalnatého bruneta. No, Harry, tak to ti tlieskam. Predsavzatie vyhýbať sa mu ti vydržalo naozaj dlho. Prefackal som sa v mysli a s prižmúrenými očami som sa pretlačil okolo neho.

Rýchlejším krokom sa pohol späť k svojmu miestu. Niall sa presunul o sedadlo dozadu a rozprával sa s nejakým Liamovým kamarátom, tuším Andym? Nie som si istý. Sadol som si na svoje miesto a pretrel si dlaňou tvár.

Ako som sa otočil a vedľa mňa uvidel sedieť Payna, pochopil som, že ten môj debilný kamarát práve sedel na jeho mieste. Na pokyn letušky som si zapol pás a viac sa zavŕtal do sedačky.

,,Bože, čo som komu urobil?" povedal som, možno trochu hlasnejšie ako som chcel, pretože z miesta vedľa mňa sa ozval smiech, ktorý som už teraz začal nenávidieť. Radšej som sa zadíval z okna a sledoval približujúce sa mesto.

‹‹ J & A ››