Butterflies » Lirry AU

‹‹10››

[A/N]
Ospravedlňujeme sa za meškanie ale keďže boli prázdniny snáď to pochopíte :)

Enjoy it!

Harry's POV

7 zmeškaných hovorov LEPRECHAUN

Styles kurva toto už nie je sranda. Vieš čo seriem na teba ale keď sa ukážeš na izbe tak si ma nepraj. Si mŕtvy muž.

XxNiall

Keby ma tak nebolela hlava, možno by som sa aj zasmial. Z úst mi vyšiel bolestivý povzdych, ruku doteraz ležiacu veďla tela som si prehodil cez oči kvôli prudkému svetlu. Nutne som potreboval nejaký prášok proti bolesti.

Počkať! Cez všetkú bolesť, ktorú moje telo cítilo, vystrelilo do sedu. Ako to myslel na izbe?!? Prižmúrenými očami som pátral po izbe a snažil sa nájsť zhodný bod z tou, v ktorej som sa mal nachádzať, no bohužial nebol k nájdeniu. Mozog mi začal pracovať na toľko percent, až som sa čudoval ako to v tomto stave dokáže.

Ako som sa sem dostal?!? Matne som si spomínal na to ako ma Niall nechal samého v bare. Ostatné okamihy večera zalial hmlový opar alkoholu.

Posteľ, na ktorej som doteraz ležal sa pohla pod váhou ďalšieho tela, načo bolo počuť jemné mrmlanie. Najväčším šokom bolo zistenie, že na mojom tele sa okrem trička nenachádza žiaden iný kus môjho oblečenia. S panikou v očiach, ignorujúc osobu vedľa mňa, som sa porozhliadol po izbe v snahe nájsť zvyšky včerajšieho oblečenia.

Keď som ich konečne zbadal, švihom som vstal nehľadiac na následky. To, že som tak urobil sa mi vypomstilo. S veľkým buchotom som dopadol na zem medzi dve páry topánok.

Zhrozene som sa pozrel smerom k posteli.

,,Mami daj mi ešte päť minút," ozvalo sa z ľavej strany postele.
Panebože len to nie! Nutne som sa potreboval dostať z tejto miestnosti. Za inej situácie by som sa aj zasmial, no teraz mi bolo skôr do plaču.

Žalúdok urobil kotremelec, keď som uvidel potetovanú pažu, ktorá bola doteraz skrytá pod tenkou prikrývkou. Svoj pohľad som presunul nižšie a s hrôzou som zistil, že jeho hruď nezakrýva žiadne tričko. Na zemi vedľa mojích vecí totižto ležala ďalšia kôpka oblečenia.

Čo najrýchlejšie som ich zobral a začal naťahovať na seba. Myšlienkami som už bol vo svojom apartmáne, zavretý s plačom v kúpeľni.

Prikrývka sa znovu pohla, načo bolo počuť nesúhlasné zamručanie. Začal sa prebúdzať. Len to nie! V panike som rýchlo pristúpil ku dverám. Kľučku som stisol čo najpomalšie aby som zabránil prípadnému hluku.

Ale to by som nebol ja keby mi nezačal zvoniť mobil. Tuho som zovrel viečka, keď som začul tiché nadávanie a následné necharakterizovazeľné zvuky.

,,Panebože, moja hlava," obzrel som sa cez rameno, mysliac si, že si ma nevšimol, no mýlil som sa.

Pozeral na mňa s divným odleskom v očiach. V tej chvíli som ľutoval toho, že som hneď nevybehol, hoci aj nahý. Zhlboka sa nadýchol a chystal sa niečo povedať.

,,Ha-"

No s prvou slabikou môjho mena, ktorá opustila jeho pery, som aj ja s plačom opustil jeho apartmán.

***

Liam's POV

,,Kde si sa vlastne včera vyparil?"ozval sa Louis. Díval sa na mňa spoza ešte pariaceho sa hrnčeka s čiernym čajom. Nepil kávu čomu som nechápal, no on to vysvetľoval tak, že on bol vždy iný.

Mlčky som zdvihol svoju šálku so silnou kávou a uchlipol z nej.
Pozdvihol obočie a spýtavo sa na mňa pozrel ale ja som bol naďalej ticho. Skúmal som vzor obrusu, ktorý bol v tomto momente to najzaujímavejšie čo som kedy videl.

Louis si zrejme domyslel svoje a uškrnul sa. ,,Aha."

Bol som zmätený. Moje myšlienky lietali splašene v hlave až som si myslel, že sa zbláznim. Bolesť hlavy šla bokom, jediné nad čím som premýšľal bolo ráno.

Čo sa vlastne stalo? Nehovoril by som, že som si nič nepamätal ale mal som výpadky. Spomínal som si na bar aj na cestu do apartmánu. Pri tejto spomienke mi líca zaliala červeň. Hlavu som si zložil do dlaní. Nevedel som ako s tejto situácie vycúvať.

Miestnosťou sa ozval chytľavý smiech a tiché nadávanie. Zdvihol som pohľad a uvidel som jeho v doprovode toho blonďavého chlapca. Ich kroky viedli k stolu oproti, pri stene, kde si následne sadli.
Louis stále niečo hovoril no ja som ho nevnímal iba som zaujato sledoval stôl oproti. Harry musel môj pohľad vycítiť, pretože zrazu prestal rozprávať ošil sa a slabo začervenanými očami ma sledoval.

Z očí do očí sme sledovali jeden druhého no zanedlho svoj podľad odtrhol, vstal a vybehol z jedálne.

Keď som si bol doteraz zo všetkým istý, teraz som o sebe začal pochybovať.

J&A