Nawi: Vládkyňa galaxii

1

,,Ak nezídeš do troch minút dole budeš musieť ísť na autobuse." kričala po mne mama. Rýchlo som sa obliekla a behala dole. Nechcela som ísť do školy v prvý deň na autobuse. ,,No vidíš že sa to dá." usmiala sa a podávala mi klúče a kabelku. Milo sa sa naňu usmiala a obula si čierne baleríny. Nastúpila som do auta a zapla si pás. Motor vydal divný zvuk a mi sme boli v pohybe. ,,Kedy kúpiš nové auto?" opýtala som sa nervózne mami. Tie hnusné zvuky z výfuku boli neznesiteľné. ,,Zlatko, na nocé auto treba drieť." prehodila páku a predbehla auto pred nami. Potom sa nato hneď zasmiala. ,,Čudujem sa že ta kraksňa to dokáže." smiala sa. Zastavila pred školou. ,,Ďakujem mami." vtískla som jej bozk na líce. ,,Po škole choď domov alebo k tete. Prídem neskoro v noci. Ten súd sa predunul na dnes na 5." oznámila mi. ,,Tak fajn. Zavolaj tete že ju čaká návšteva." zasmiala som sa a šla do školy. S mamkou som veľa času netrávila. Bola dobrá právnička takže toho mala až-až. ,,A koho tu vidím?" ozval sa hlas spolužiačky Clári. ,,Moju krásku." zalichotila mi a objala ma. ,,Ahoj. Ako vidím tá dovolenka ti len a len prospela." pozrela som na jej opálenú pokožku. ,,Som na zožratie však?" otočila sa v slabo ružových šatách. Krásne sa k nej hodili. Clara bola moja najlepšia spolužiačka ale aj dosť dobrá kamarátka. Najlepšie kamarky sme však neboli. ,,Poď, keď chceš sedieť v zadu." povedala a ťahala ma cez celý dav do triedy. Posledná lavica pri okne bola stále naša. A však tento raz tam sedel niekto neznámy. Celkom nahnevaná som sa poobzerala po triede. ,,Tam." ukázala Clara a už aj sedela v stednom rade v poslednej lavici. Prisadla som si k nej. Trieda sa postupne začala napĺňať timi starými tvárami. Neboli sme najlepší kolektív ale nedalo sa povedať že sme boli najhorší. Vždy sme sa dokázali dohodnuť na všetkom. Kedže o rok máme maturitu v našej triede to tento rok bude dosť drsné. ,,Dobre ráno žiaci." docválala do našej triedy naša triedna učiteľka. Mali sme šťastie. Bola to najlepšia učiteľka na škole. Nemali sme s ňou žiaden problém. Všetci sme sa postavili na pozdrav a potom sadli. ,,Takže. Tento rok bude príhovor neskor." oznámila nám milo. ,,Ako ste si určite všimli. Pribudla k nám nová tvár." pozrela sa do poslednej lavice ku oknu a vyzvala ho aby prišiel k nej. Chlapec s čiernymi vlasmi sa postavil a mieril pred tabuľu. Očkom na mňa mrkol? Asi? Triedna ho objala okolo ramien a povedala: ,,Takže toto je Brian Stolles. Prisťahoval sa sem z Nového Zélandu ak sa nemýlim." milo sa usmievala. ,,Tak a teraz sa zaradre k dverám." pustila ho a on tam ostal nehybne stáť. Zaradili sme sa k dverám a šli do telocvične. Riaditeľ tam mal ako každý rok príhovor. ,,Celkom divný však?" drgol do mňa Dave.,,Máš pravdu." prikývla som. ,,Čo robíš po škole?" opýtal sa s nádejou. ,,Idem ku tete." usmiala som sa a hľadala očami Cláru. Videla som ju ako sa rozpráva z Brianom. Ach, tá malá mrcha je zase v akcii. Bolo vidno že nemá záujem tak to zdala a docupitala ku mne. ,,Bože, to je ale magor." prehodila si svoje hnedé vlasy do zadu a upravila si šaty. ,,Prvý čo nemal záujem?" rýpla som do nej. ,,Pretaň!" sykla po mne. ,,Fajn, fajn." dala som ruky do obranného gesta. ,,Tak pôjdemr aspoň na kávu?" zas mi šepkal do ucha Dave.,,A dáš mi potom pokoj?" pozerala som na riaditeľa. ,,To sa ešte uvidí." zasmial sa. ,,Tak potom sa strč." drgla som doňho a ignorovala jeho ďalšie slová. Cítila som sa celý čas divne. Ako by ma niekto celý čas sledoval. Obzrela som sa po telocvični hľadala kto to tak môže byť. Ale nenašla som nikoho. ,,Fajn, tak ťa nechám." povedal zas Dave. ,,Naozaj?" nadvihla som obočie. Toho chalana som mala po krk už od prvého ročníka. Nieže by bol škaredý len bol hlúpy. A ja chcem chlapca s rozumom. ,,Naozaj." povedal presvedčivo. ,,Tak fajn." vzdala som to.

Pobrali sme sa do triedy a rozprávali sme sa že čo a ako bude následovať. Zajtra nám dajú knihy a aj rozvrhy.  Neverím že už na tretí deň sa budemr učiť. Zabite ma.

Rozlúčila som sa s Clárou a šla do auta, kde ma už čakal Dave. Pripútala som sa a vyrazili sme do centra. ,,Chceš sa ísť aj najesť?" opýtal sa ma. Pozrela som sa naňho. Celý čas nespustil z cesty zrak. Všimla som si jeho vypracovanú postavu pod bielou košeľou. Vyzeral sexi. Naozaj sexi. Len bol hlúpy. Ach, tak mi to vadilo. Inak by som si dala povedať. Kedže sa mj nechcelo ísť ku teta tak som súhlasila. ,,Fajn, pôjdeme do mojej obľúbenej reštaurácie." hneď nato odpočil v ľavo. Prešli sme ešte pár ulíc a zastavili sme na parkovisku. Rýchli vystúpil z auta, prebehol na moju stranu a otvoril mi dvere. Fajn, musím uznať. Asi nieje až taký hlúpy ako sa zdá. Zatvoril dvere, zamkol auto a mohli sme vyraziť. Po cete si ešte obliekol sako. Vyzeral naozaj elegantne a zároveň sexi. Ako keby bol vystrihnutý z časopisu playboy. Otvoril mi dvere do podniku a ja celá šťastná som vstúpila dnu. Dave pristúpil k recepcii a povedal svoje meno. ,,Podte za mnou." povedal čašník a zaviedol nás k stolu. ,,Ako si vedel že budem súhlasiť?" znechutene som sa naňhi pozrela. ,,Nevedel." odpovedal. Objednali sme si menu a čakali. ,, Nato by som si zvykla." usmiala som sa a odpila z pohára. ,,Ešte stále chceš mať odo mňa pokoj?" usmial sa a ukázal mi rad jeho bielych zubov. Časník nám doniedol jedlo. Kedže som ráno nestihla raňajky hneď som sa doňho pustila. ,,Bolo to skvelé." utrela som si ústa a znova odpila z pohára. ,,Však? Preto tu rā chodievam. Vlastní to môj ujo. A ten zamestnal asi najlepšieho kuchára." usmial sa. ,,Dezert?" opýtal sa ma a znova sa usmial. ,,Už som plná. A mala by som už ísť k tete. Určite ma zháňa." usmiala som sa a dopila víno. ,,Fajn, idem zaplatiť." postavil sa a šiel ku pokladni. Hneď ako prišiel pomohol mi obliesť sa a šli sme na parkovisko. Nasadli sme do auta a ja som ho začala navygovať. Zastavil pred bytovkou mojej tety. ,,Ďakujem." milo som sa usmiala. ,,Maličkosť. Tak zajtra v škole." naklonil sa ku mne a pobozkal ma na líci. Asi som sa červenala. Asi? Určite! Nikdy ma ten hlupák nepriťahoval. A som prekvapená že na mňa on zabral. Nakoniec som sa vyviezla výťahom na siedme poschodie a šla k tete.