Nawi: Vládkyňa galaxii

12

Ráno som vstala o 5. Nemohla som spávať odkedy umrel. Dave. Celú noc som kvôli nemu preplakala. Stále naňho myslím a stále ho nesmierne milujem. No trochu mi pomotal hlavu Brian. Pozrela som sa na rozvrh čo mi dal včera Sam.

Po: Náuka o histórii. (7:30-14:30)
Ut: Elixíry (8:00-11:00)
St: Tréning (6:00)
Št: Tréning (6:00)
Pia: Tréning (6:00)
Víkendy voľno.

Ach, ako v škole. Kedže som včera začala treningom asi tiež budem mať tréning. Osprchovala som sa, najedla a šla si zabehať. O 5:45 som bola naspäť v zámku. Šla som si po vodu a zamierila som si to do arény. ,,Dnes máš elikíri. Kedže som ti včera dal rozvrh budeš sa nim riadiť od buducého týždňa." oznámil mi Sam. ,,Fajn, kam mam isť?" opýtala som sa ho. Vtom bol pri ňom celkom pekný blonďák
,,Emily, toto je Adam. Bude stebou chodiť na hodiny. Len zo začiatku potom budeš nato sama." usmial sa a odišiel. ,,Poď zamnou." povedal. Bez slova som ho následovala. Šli sme dole po schodoch. Otvoril jedne z troch dverí. ,,Dobrý deň." pozdravila nás sivovlasá žena. ,,Ember, toto je Emily." predstavil ma Adam.  Žena sa usmiala a podala mi ruku. ,,Tvoj otec mi veľa o tebe hovoril." povedala jemným hlasom. Začervenala som sa. ,,Sadni si." ukázala mi na stoličku pred lavicou. ,,Kedže máš silu skreans budeš musieť poznáť názvy elixírov a načo slúžia. Napíšeme si dnes 30 nazvov. Do utorka sa naučíš všetky a potom ťa vyskúšam. Dobre?" Prikývla som. Dala mi knihu. ,,Strana 2. Prvých 30 dobre?" ,,Fajn." odpovedala som. Dala mi zošit a pero.  Začala som ich písať. Po asi pätnástich minútach som to mala hotové. Ukázala som jej zošit. ,,Fajn, teraz môžeš ísť. Zo začiatku elixíri použivať nebudeš. Na to prejdeme až o 2 mesiace." usmiala sa. Zobrala som si zošit a učebnicu a šla do svojej izby. O pol 12 ku mne prišla mama. ,,Ahoj." usmiala sa a objala ma. ,,Ako sa cítiš?" usmiala sa.  ,,Fajn, a čo ty? Dlho sme sa nevideli." priznala som. ,,Ja viem. Ale nieje to také jednoduché. S otcom riešime teraz naozaj dôležité veci." usmievala sa. ,,Chýbal ti čo?" opýtala som sa. ,,Bolo to hrozné čakať tak dlho." priznala a pozrela von oknom. ,,Vieš, komunikovať e nemohli. Ale dala som mu slovo že sa o teba postarám." ,,Mysliš že by som mohla isť niekedy znova na zem?" Asi ju moja otázka zaskočila. ,,Vieš, ty patríš sem. Narodila si sa pre tento Svet, pre toto kráľovstvo. Na iných galaxiách a planétach si ťa uctievajú. Si naozaj vzácna bytosť. Ľudia na zemi ťa poznali ako sedemnasť ročnú tínedžerku s problémami aké tam na zemi sú. Chlapci, láska ,vzťahy. Manželstvá a rozvody. Tehotenstvá. A potom to dieťa žije bez otca lebo to dievča bolo hlúpe a ten chlapec sa zľakol a odišiel od nej. Ľudia na zemi sú veľmi tvrdohlavý. Nevedia sa postaviť problémom. Utekajú pred nimy. No aj tak si ich nájdu. Nechcem aby si žila na zemi a aby si tam chodila. Viem, vyrástala si tam. Ale tak to je dané. Si následničkou trónu. Si budúca vladkyňa galaxii. Tak ako tvoj otec a ja. Veríme že aj po našej smrti bude všetko v poriadku a možno aj lepšie. Si naša dcéra a našou úlohou je chrániť ťa najlepšie ako vieme. A to aj zrobíme." pobozkala ma na čela a odišla preč. Rozmýšľala som nad tým čo mi povedala. Môj otec je vladca galaxii. Mňa si na iných planetách a galaxiach uctievajú. Nebola som pripravena. Som neskúsená a slabá. Spomenula som si na Davea. Začala som plakať. Chýbal mi. Stále. Každý deň bez neho bol horší a horší. Milovala som ho? Aj po smrti áno. Neviem koľko krát si to budem hovoriť vo svojich myšlienkach. No verím že to bude často. Nechcem naňho zabudnúť. Cítim ho pri sebe. Obliekla som sa a šla do stajní. Osedlila Fukusa a obula si čierne čižmy. Nasadla som a šli Sme. ,,Ako idú hodiny?" opýtal sa ma. ,,Fajn, do utorka sa mám naučiť 30 názvov." oznámila som mu pokojne. Zabehli sme na lúku. Sadla som si tam. Mala som neskutočne nádherný výhľad. Rozmýšľala som o Brianovy. Neviem prečo, ale hnevalo ma že má niečo stou babou. Žiarlila som? Hej. Asi až veľmi. Mala som ho rada. Možno viac ako rada. Nasadla som na Fukusa a šla naspäť na zámok.  Vzala som zošit a začala som čítať názvy elixírov. Chcela som sa ich naučiť no na chodbe sa ozýval dievčenský smiech a aj Brianov. Vedela som že sú to oni.  Otvorila som dvere a hľadala som  ich. Brian ju šteklil a ona sa smiala a kričala. ,,Mohli by ste sklapnúť?" vybehla som na nich. Prestali a hneď spozorneli. ,,Veď sa len bavíme." smiala sa tá baba. ,,Mne je to jedno čo robíte. Ja sa tu učím." sykla som na ňu. ,, Ale no ták." povedal Brian a snažil sa mi chytiť ruku. Bol bledý a vyčerpaný.   No na tvári mal úsmev. Bol šťastný. Naozaj šťastný. ,,Nie, zober ju  do izby dobre? A tam si už robte čo chcete!" zabuchla som mu dvere pred nosom a hodila sa na posteľ. Začala som plakať. Z toľkých nervov som bola vyčerpaná a slabá. Utrela som si slzy, opláchla si tvár studenou vodou a vyšla na chodbu. Akurát sa lúčili v jeho dverách. Chcela som sa pomaly vypariť dole no všimla si ma. ,,Hej počkaj." zvolala za mnou. Zastavila som sa. ,,Prepáč." povedala celkom pokojne. Hnusne som na ňu pozrela. ,,Prepáč? Tebe by bolo fajn keby že sa máš učiť a ja by som vrieskala na chodbe?" sykla som. ,,Nie." pípla so sklonenou hlavou. ,, Ako vidím, tak spolu chodíte, tak choď za ním. Ja to nikomu nepoviem." ironicky som povedala a šla si po vodu. Vrátila som sa do svojej izby. Otvorila som dvere a na posteli sedel Brian. ,,Čo tu chceš?" nechutne som naňho pozrela, položila pohár na stolík a vzala do ruky zošit. ,,Prečo sa takto správaš?" opýtal sa. Neodpovedala som. ,,Emily myslel som si že si iná." šepol. ,,Iná?" vytočilo ma to. ,,A aká by som podľa teba mala byť?!" kričala som. ,,Prišla som o Davea, Sára ma nechodí navštevovať, rodičia ma majú v paži, ty tiež. Tak mi povedz teda. Aká mám byť? Mám sa tváriť že sa nič nestalo? Že je všetko tak ako má byť?!" plakala som. Chcel ma objať. Odsunula som sa. ,,Vypadni." šepla som. Bola som unavená. ,,Nie." povedal rázne a chytil ma za ruku. Naše telá začali znova svietiť. Zas sa mu vrátila pokožka do pôvodnej farby a kruhy pod očami zmizli. Odtrhla som sa od neho. ,,Ak si tak s ňou šťastný mňa nepotrebuješ." otočila som sa mu chrbtom. Sklonil hlavu a odchádzal. ,,Ani nevieš ako ťa potrebujem." povedal a odišiel. Hodila som sa na posteľ a začala plakať.  Záležal mi na ňom. žiarlila som. Musela som si to priznať. Páčil sa mi. a vždy keď som sním strácam hlavu. Je dokonalý. Božský. Rýchlo som ztriasla myšlienky na Briana a začala sa učiť elixíry.