Nawi: Vládkyňa galaxii

11

Po dlhšiej dobe nová časť !  WOhoo ! :D nezabite ma za moju hlúpu lenivosť :D

Nastal deň Daveoveho pohrebu. Nemaľovala som sa. Nemalo to význam. Vôbec. Oblečená v čiernych šatách som šla do izby Sáry a Briana. Prichystaný sme spolu šli na pohreb. Pršalo. Plakali sme my, plakalo nebo. Prišla rakva. Bola otvorená. Nehybný Dave ležal v nej. Slzy mi pomaly začali stekať po líci. Boli tam aj jeho rodičia. Plakali, plakala som. Plakali sme všetci. Stále. Chytila som Davea za ruku a strčila som mu donej môj talizman. Bol to náramok ktorý som dostala od mamy keď som bola malá. ,,Aby si nezabudol."šepla som mu do uší. ,,Ja na teba nikdy nezabudnem." rozplakala som sa. Slza mi spadla na jeho líce. Slza sa rozvietila a vsiakla do jeho tváre. Pobozkala som ho na ústa. ,,Milujem ťa. A ja ťa pomstím." odišla som. Potom som hodila ružu do jamy kde bola rakva a šla do svojej izby.Vyzliekla som sa do naha a prešla do kúpeľni. Napustila som si vaňu letnou vodou a dala do nej ružovú soľ do kúpeľa. Vraj pomáha na pokožku. Ľahla som si do vane a začala plakať. Spomenula som si na moje osomnáste narodeniny. Ako to vyzeralo úžasne. Bolo to ako vystrihnuté z filmu. No bolo to dokonalejšie. Rozosmial ma keď tam dal pizzu. Moju obľúbenú.Ja to bez neho nezvládnem. Plakala som ešte viac. Vstala som, vypustila vodu a usušila som sa. Obliekla som si čierne tepláky, tričko mikinu aj topánky. Vlasy som zopla do copu a šla do stajní. Pohladila som svojho koňa a osedlala ho. ,,Kam to bude?" šepol Fukus. ,,Tam, kde si usporiadam myšlienky." nasadla som naňho. Zafučal a rozbehol sa tam kde prvýkrát, keď sme sa videli. Zaviezol ma na vysoký kopec a zastavil. Bolo to tak vysoko, že tam svietilo slnko. Zbadala som v diaľke desať vysokých kameňov. ,,Choď." ozval sa vedľa mňa Fukus. Pomaly som kráčala k tým kameňom. Postavila som sa do stredu. Zrazu sa pri každom jednom zjavil muž. ,,Praješ si?" ozval sa najstarší. ,,Ja, " zasekla som sa. Čo vlastne chcem? Chcem zabudnúť? Nie. ,,Viete, " nadýchla som sa, ,,včera mi zomrel priateľ. Zabil ho jeden muž." hovorila som dosť nahlas. Tak aby ma poriadne počuli. ,,Vieme." povedal znovu ten najstarší. ,,Torbuna ho poslala." pozrel na mňa. ,,Kto to je?" nechápavo som nadvihla Obočie. ,,Silná čarodejnica. Zrodená z čiernej mágie." odpovedal mi hneď. ,,Prečo ma chcela zabiť?" ,,Chcela, chce a bude dokým nezomrieš. Túži po tvojej smrti. Preto si bola odoslaná na planétu Zem. Mala si tam byť v bezpečí. No aj tak ťa našla. Nedá ti pokoj. Musíš sa naučiť ovládať svoju moc. Si silnejšia než si myslíš." ozývalo sa ako ozvena. Muži zmizli. Vzdychla som si. Podišla som k Fukusovy. Nasadla som naňho a bez slov ma odviezol domov.Ľahla som si do postele a rozmýšlala. Dnu vstúpil Brian. ,,Prepáč, že otravujem." zatvoril za sebou dvere a sadol si ku mne. ,,Si v poriadku?" pozrel mi do očí. ,,Naučíš ma to?" opýtala som sa ho bez ohľadu na to, že sa ma niečo pýtal. Nechápavo na mňa zazrel. ,,Vieš," postavila som sa pred okno, ,, bola som na hore. Boli tam muži.." prerušil ma. ,,Proroci." ,,Asi áno. No povedali mi o mojej sile. Vieš, chcela by som sa ju naučiť ovládať." pozrela som mu do očí. Postavil sa ku mne a usmial sa. ,,Zajtra o 6." šepol a chystal sa na odchod. ,,Ďakujem." usmiala som sa. Úsmev mi opätoval a odišiel.Bolo okolo desiatej večer. Šla som sa najesť. ,,Tak neskoro?" opýtal sa otec sediaci v kuchyni. Tiež sa napchával. ,,A ty čo hm?" mierne som sa zasmiala vzala si chlieb a namastila ho maslom a džemom. ,,Tati?" opýtala som sa . ,,Hm?" prežúval zvyšok jedla. ,,Ja Torbunu porazím. Nesklamem ťa." povedala som sebavedome. ,,Ja viem dieťa moje." podišiel ku mne a pohladil ma po vlasoch. ,,Ja ti verím." pobozkal ma do vlasov a odišiel. Dojedla som a šla do svojej izby. Pozrela som na svoj mobil. Zasmiala som sa. Život na zemi. Ach, ako mi chýba. Dave by bol ešte živí. Bol by so mnou, boli by sme šťastný. Pomaly som si ľahla na posteľ a zaspala.

Ráno som vstala o pol 6. Mala som pol hodiny na moju rannú rutinu. Zvyčajne trvala hodinu. Osprchovala som sa, dala vlasy do drdolu, obliekla som si čierne legíny, čierne tielko, čiernu mikinu a obula si čierne topánky ktoré sa viazali pod kolenami. Šla som do kuchyne. ,,Dobre ráno." ozval sa Brian. Prekvapil ma. Nečakala som ho tu. ,,Aj tebe." usmiala som sa. ,,Ako si sa vyspala?" odkusol si z jablka. ,,Fajn, čo ty?" vzala som si teplé šišky a sadla som si za stôl. Začala som ich jesť. Keď som dojedla zobrala som si banán. ,,Poď za mnou." povedal Brian a šiel niekam dole po schodoch. Následovala som ho.Otvoril dvere. Tam boli ďalšie schody. Viedli kam si pod zem. Bolo tam počuť hluk a krik. Vošli sme do obrovskej arény. Bolo tam mnoho dievčat a chlapcov v mojom veku. Možno aj starších. Keď sme vstúpili museli sme zapísať svoje meno. ,,Princezná?" opýtal sa chlapec sediaci za stolom. Prikývla som a zasmiala sa. Hneď sklonil hlavu a chytil sa tam kde má srdce. ,,Preboha nie. " povedala som. Nechápavo na mňa pozrel. ,,To nie je nutné. Mám len 18. To je fakt divné." zasmiala som sa. Brian ma potiahol za ruku a zaviedol ma ku skupinke ľudí. Jedno dievča ho hneď objalo. Celkom som sa to snažila ignorovať. Ty žiarliš. Nie. Ale áno. Áno. Priznala som. Moje svedomia malo vždy pravdu. Len som si ju nikdy nechcela dopustiť. Som až moc tvrdohlavá. ,,Takže," povedal potetovaný chlapec, ,,toto je Emily Nawii. Je tu nová ako ste si mohli všimnuť. Je to novorodenec." dokončil. ,,To znamená že si len pred nedávnom dostala svoju moc." šepla jedna červenovláska vedľa mňa. Asi si všimla môj nechápavy pohľad. ,,Ja som Sevia." usmiala sa a podala mi ruku. ,,Ja," skočila mi do reči. ,,Emily Nawii." zasmiala sa. ,,Je ti niečo smiešné?" opýtala som sa zvädavo. ,,Vieš, títo tupci," ukázala na ľudí stojacích v kruhu, " ani nevedia že si princezná. Sú to profíci. Kedže máš silnú moc naučíš sa ju ovládať len s nami." usmiala sa. Bola fakt zaujímavá. Tiež som sa usmiala. ,,Emily, Samanda do kruhu." povedal znova potetovaný chlapec. ,,Sam." šepla mi do ucha Sevia. Prikývla som a postavila sa do kruhu. Oproti mne stála silnejšia čiernovláska. Pohľadom som hľadala Briana. Nebol tu. Nebolo tu aj to dievča. Ach. Oni spolu chodia. Znova moje svedomie. Nie! Povedala som rázne svojmu svedomiu a sústredila som sa.,,Bojujte." povedal Sam. ,,Prosím?" spýtala som sa neveriacky Sama. Čakala som odpoveď. Namiesto toho som pocítila bolesť v mojom bruchu a ocitla som sa na zemi. ,,Prišla som sa tu naučiť ovládať svoju moc. No namiesto toho som dostala bombu do brucha?!" zakričala som na Sama. ,,Bojuj!" zvrieskol a odignoroval moju poznámku. Postavila som sa a šla smerom k východu. ,,Kam si myslíš že ideš?!" zakričal za mnou. Ignorovala som ho. Podišla som k stolu mde sedel Chlapec. ,,Zavolaj mi tu otca. Hneď." sykla som naňho nepekne. Prikývol a niekam zavolal. ,,Už je na ceste." usmial sa. Sadla som si na stoličku oproti. ,,Nepočula si ma?" ozvalo sa mi pri uchu. Na ruke som pocítila silný stisk. ,,Ty si ma asi tiež nepočul." povedala som kľudne. Stisk sa zosilnil. Bolelo to. Bude tam pekná modrina. Postavil ma na nohy a chcel ma hodiť o zem. ,,Dosť!" ozval sa otec stojací vo dverách. Okamžite ma Sam pustil a poklonil sa. Všetci sa poklonili. ,,Pokloň sa." šepol Sam. Pokrútila som hlavou. ,,Deje sa niečo dcérka?" ozval sa otec a podišiel ku mne. ,,Chcem trénovať niekde inde." povedala som nahnevane. ,,Nikde sa to už nedá. Toto su profesionáli." povedal bez irónie. ,,Oci ale," prerušil ma. ,,Žiadne ale. A ty," otočil sa na Sama, ,,je to novorodenec. Nevie ovládať svoju moc. A ver mi že ti to potom vráti!" povedal rázne. Objal ma a odišiel. ,Poď." povedala menej hnusne a ja som ho musela následovať. ,,Stalo sa niečo?" zjavil sa vedľa mňa Brian. Mal strapaté vlasy a vyzeral unavene. ,,Kebyže si tu a neužívaš si to niekde stou babou tak by si to videl." sykla som nahnevane a postavila som sa znova pred Samandu. ,,Bojujte." povedal znova Sam. Čakal som na jej prvý ťah. Rozbehla sa oproti mne s vystretou päsťou. Uhla som sa. A teraz som na rade ja. Nevedela som ako ale trafila som jej brucho. Prehla sa od bolesti. Jediné čo mi v tej chvíli napadlo bolo to, že som jej kopla do riti a posunula ju naspäť na svoje miesto. Zvrieskla a skočila na mňa. Prevalila ma na zem a päsťami ma búchala do hlavy. Jasné bolelo to. No kryla som sa. Prevalila som sa a teraz som bola ja na nej. Rýchlo som jej dala päsťou do úst. Ruky mi svietili a ona vykašľavala krv. Rýchlo som sa postavila a odstúpila od nej. Ruky mi stále svietili. Kľakla som si na Zem. Samanda sa stále nepostavila. ,,Pomôžte jej." ozval sa Sam. Dvaja chlapci k nej podišli a odtiahli ju.,,Výborne Emily." pochvalil ma. Robral mi ruky da tých svojích. ,,Prečo?" opýtala som sa ho. Znovu som trochu plakala. ,,Sila z tvojho tela sa prenáša do rúk. Chce ísť na povrchm len ešte nevie ako. Preto si tak doriadila Samandu. Máš teraz fyzickú silu za štyroch chlapov." vysvetľoval mi Sam. ,,Brian zas naopak. Je slabý ale vie využiť svoje schopnosti." ,,Ako to dokázal?" opýtala som sa a pozrela mu do jeho hnedých oči. ,,To ja neviem. Pomáhal som mu ju používať a skrotiť jej zlú stránku." vravel bez prestávky. ,,Moja sila má aj zlú stránku?" nechápavo som naňho pozrela. Len prikývol. ,,Používaš ju. Ale len z 40%. Musíš dosiahnuť 50% aby si bola pripravená poraziť ju." usmial sa. ,,Torbunu?" ozvala som sa. Znova prikývol. ,,Choď domov. Vyspi sa. Tu máš rozvrh. Na celý týždeň." podal mi skrútený papier v rolke a zaviazaný. Zobrala som ho a odišla. V izbe som si dala studenú sprchu a šla spať.