Nawi: Vládkyňa galaxii

15

Dopredu by som vám chcela oznámiť že príbeh bude pokračovať,no z pohľadu Briana. Prečo? To sa dozviete v čítani môjho príbehu. ❤ Ďakujem za každé vote a komenty❤ Je to dosť kedže je to môj prvý príbeh.💕

Ráno som vstal a šiel za otcom. Podal som mu plán čo mi nakreslil Daveov vrach. ,,Skadial to máš?" opýtal sa ma prekvapene. ,,Bol som včera vo väzení." odpovedal som mu. ,,Vynikajúco. Choď si po elixír." ukázal mi na skrinku. ,,Si vyčerpaný." dodal a šiel niekam preč. Vybral som si elixír a vypil ho. Kedže bola Emily ďaleko nemohol som sa jej dotknúť. Preto beriem elixíry podľa potreby.

,,Chýba ti?" opýtala sa ma Sára. Prikývol som jej. Kiež by len ona vedela ako strašne mj chýba. Nevedel som ako sa má, či trpí a či je vôbec na žive. Bál som sa o ňu. Miloval som ju. Áno. Naozaj len som to najavo nedával. Kvôli Barbore som sa s ňou pohádal a ona utiekla. Nemohol som to vydržať. ,,Veríš mi Sára?" opýtal som sa jej. ,,Jasné." odpovedala. ,,Tak mám taký plán." povedal som . Pozorne ma počúvala. ,,A čo ak to navíde?" spýtala sa neisto. ,,Všetko víde. Choď po Sama a jeho bandu. Oznám im to. Povec im čas a miesto. Ja sa idem prichystať." povedal som jej a ona odišla.

O pol noci som čakal na dohodnutom mieste aj so Sárou. Asi o päť minút nato prišiel Sam aj jeho kamarati. ,,To neviete prísť na čas?" opýtal som sa ich. Je to dôležitá akcia a oni meškajú. ,,Prepáč, zdržali sme sa." povedal Sam. Ignoroval som čo povedal. ,,Ideme na pešo. Kone by nas prezradili. Zoberte si zbrane." ukázal som na kopu zbraní a aj batohov. Bolo tam všetko potrebné.. Teda voda, jedlo a ešte nejaké oblečenie. Pobrali sme si veci a isli. Prechádzali sme lesy. Sem tam vybehlo nejaké zviera. Pri Torbuninom hrade ale aj v blízkosti sme si už dávali pozor. Keď sme sa dostali ku hradu rozkázakal som aby sa rozdelili. Po asi hodine sme sa stretli na dohodnut mieste.  ,,Nemáme sa tam ako dostať." povedal mi Sam. ,,Musíme!" zvolal som. ,,Jedine ak.." rozmýšľal nahlas Sam. ,,Ak?" netrpezlivo som sa opýtal. ,,Ak by sme išli cez kanál." zasmial sa. ,,Nie!" zvolala Sára. ,,Ako inak sa tam chceš dostať?" pozrel som naňu. ,,To nemyslite vážne. Ste sprostí?" ,,My ideme. Ak chceš ostaň tu." povedal som rázne a pobral sa za Samom. Došli sme k odtoku. Skočili sme doňho a borili sa všeličím. Toto si Em vypije. Zasmial som sa sám pre seba. Pomaly sme vyšli na podlahu hradu. Rozdelili sme sa. Šiel som do podzemia. Dúfal som že tam bude. Počul som smiech Schoval som sa do jedných dverí. Bolo tam akési kreslo a prístroje. Bola to tá neoznačená izba na pláne čo som mal. Počul som buchot za dvermi. Pomaly som ich otvoril a videl Sama. Dvaja muži ležali mrtvý na zemi. ,,Chvala bohu. Poď sem." vtiahol som ho dnu. ,,Čo to je preboha?!" obzeral si stroje. ,,Rád by som to vedel. Zvolaj ostatných." povedal som. ,,Nereagujú." povedal. ,,Skúšaj." bol som nervózny. Nevedel som kde sú ostatný a kde je Emily. Bal som sa oňu. O jej zivot aj o ten moj. Nechcem zomrieť. Nie takto a tu. Bez potomkov. ,,Nič." ozval sa Sam. ,,Poď nájdeme ich." vyšli sme a hľadali ich. Presli sme celý zámok. Nič. Nakoniec sme sa ocitili v strede miestnosti kde boli vojaci a držali Sáru a ostatných. Zrazu som ju uvidel. Oblečenú v čiernych dlhých šatách. Stála vedľa Torbuny a pozerala na mňa ako keby ma nepoznala. Bol som celý bez seba. Bola nádherná a zaroveň tu bola nejaka chyba. ,,Takže vy ste si prišli po Emily?" zasmiala sa Torbuna podisľa ku mne. Dotkla sa mojej tváre a mnou prebehla triaška. ,,Ona je už moja." šepkala. ,,Navždy." zasmiala sa. ,,Nikdy!" zvrieskol som. ,,Ale áno." smiala sa. ,, Do žalára!" prikázala. Sa plakala a snažila sa brániť. ,,Nie!" zvrieskol som. ,,Zober si mňa. Al ich pusť." povedal som. ,,Ó, aké laskykotné." zasmiala sa. ,,Niečo za niečo." šepla a odišla. Vojaci ostatných vyhodili a mňa zavreli do basy. Ľahol som si na posteľ a snažil sa zaspať. Nemohol som. Myslel som na Emily. Aká je krásna. A silná. Uvedomoval som si že je milujem. Z celého srdca som ju miloval a nedopustím aby jej Torbuna ubližila. Aj keď je možno už neskoro.