Nawi: Vládkyňa galaxii

4

Emily:
Moje narodeniny tu boli skôr ako som si myslela. Ráno som šla do školy. Dave chýbal. Ešte to mi chýbalo. Hneď mi od neho prišla sms.

Láska: Šiel som vybaviť tú chatu na zajtra. Zajtra už budem v škole. Ľúbim ťa. <3

Ja: Už som sa zľakla. Dobre, aj ja teba. :*

Clára tiež chýbala. A zrejme asi aj Brian. Tak som to využila a sadla si na jeho miesto. ,,Ehm."  ozvalo sa mi za chrbtom. Otocila som hlavu aby som zistila kto to je. Stál tam Brian vo svojej plnej kráse. ,,Prepáč, myslela som si že neprídeš." balila som si svoje veci. ,,Ak chceš môžes ostať." položil si veci na druhu polovicú lavice a sadol si. ,,Aspoň nebudeš sedieť sama." milo sa usmial a pozrel na mňa. ,,Som Emily." povedala som z ničoho nič. ,,To viem." povedal. ,,Ja Brian. Ale to určite vieš." zasmial sa. Len som prikývla. Dvere sa rozleteli a dnu vošla Sára. Počkať Sára? Čo tu ona robí? Podisla ku mne. Divne pozrela na Briana. Divne? Pozerali na seba tak ako keby sa poznali.

Brian: 
Sára? Tá je moja sestra. Bola poslaná na planetu zem presne s Emily a jej mamou. Jej mama veľmi dobre vie že ak je s ňou, tak je v bezpečí.

Emily:
,,Všetko najlepšie zlato." zvrieskla Sára a objala ma. Podala mi darček.  ,,Je tam aj niečo od brata." usmiala sa. Ach, áno jej brat žijúci v zahraničí. Je to od neho milé. ,,Ďakujem." Objala som ju a vtískla jej pusu na líco.  ,,Ja už budem musieť ísť." objala ma a odišla. Darček som si odložila do skrinky a vrátila sa späť do triedy. Profesor tam ešte nebol. Našťastie. Sadla som si naspäť k Brianovy. Doťukla sms a odložil mobil do vrecka. ,,Prečo ste sa sem prisťahovali?" opýtala som sa. Už od mala som bola stále zvedavá a objavovala som nové a zaujímavé veci. Mala som pestré detstvo. ,,Otec sem prišiel kvôli práci." jednoducho mi odpovedal. Na ďalšie otázky nebol čas. Do triedy vrazil Colins. ,,Nawiová k tabuli." pozrel na mňa. Zase. Zase. Zase. ,, Držím palce." usmial sa Brian. ,,Nie som Nawiová." podotkla som štipľavú poznámku k môjmu priezvisku. Asi milión krát som mu povedala že to má byť bez -ová. Ten starý chrapúň má asi alzhajmera. Abo čo. ,,Tak Nawiová. Poslednú látku." povedal, no ani sa na mňa nepozrel. ,,Takže Adolf Hitler.." vyvalika som mu tam asi tak všetko čo chcel počuť. Milovala som dejepis. Ale iba druhu svetovú vojnu. ,,Jedna! Sadať. Som s vami nesmierne spokojný." pochválil ma a zapísal mi jednotku. ,,Niekto tu ma záujemcu." zasmial sa Brian. ,,Máte nejaký problém Brian?" oslovil ho Colins. Pokrútil hlavou že nie a zachichotal sa. ,,Fajn, strana 57. Urobte si poznámky sami. Potrebujem doopravovať písomky vaších neschopných spolužiakov z béčky." na tvári sa mu objavil menší úškrn.

,,Veľa štastia zdravia..." spievala mi mamka s tetou aj bratrancmi a ujom. Celá červená som tam stala a počúvala ich. ,,Ďakujem." všetkých som objala. ,,Zajtra idem s.." chcela som oznámiť mame že nebudem celý víkend doma. ,,Viem." skočila mi do reči. ,,Ako to?" nadvihla som obočie. ,,Sám Dave bol dnes zamnou a pýtal si povolenie." mamka sa ucechtla a krájala tortu. Bola som veľmi zaskočená. On bol zaňou? ,,Ale no ták." podávala mi tanier s tortou a lyžičkou. ,,Nebuď taká prekvapená. Je to gentlemen." usmiala sa a šla si sadnúť k tete. Bolo už 21:38 tak som sa prezliekla a pozrela na facebook. Mala som tam správy ktoré som ignorovala. No niekto ma poziadal o priateľstvo. Brian. Potvrdila som.

Brian:
,, Už sa dotoho nepleť!" vrieskal Dave po dome. ,,Mal by si odisť." povedal som kľudne. ,,Nikam nepôjdem!" zvýšil znova hlas. ,,Dave, neposielali by ma tu len tak. Si slabý." povedal som. Unavene si sadol na kreslo a zaboril si ruky do vlasov. ,,Daj mi ešte čas." povedal utrápene. ,,Ak to nevíde si pre mňa obyčajná nula." podal som mu malú sklenenú fľaštičku. Vypil jej obsah a vril mi ju. ,,Ďakujem." pozbieral sa a šiel do svojej izby. Bolo mi zle. Stále som mu pomáhal. Použil svoje čari na omámenie Emily a tým sa vyčerpal. Bol mi ako brat. Aj keď nie vždy sme si vychádzali. Skočil som do zrkadla a ľahol si do svojej postele. Tam na druhom svete

Emily:
Všimla som si zrkadlo v mojej izbe. Bol naňom papierik.
Pre mojú malú Em.
Ak si dostala ten denník. Chráň ho. A prosím čítaj ho s rozumom.
Mám ťa rád. Tvoj otec.

Otec? Stekla mi slza po líci. Darčeky ostali dole.. Nechala som to zatial tak. Zrkadlo bolo celé zlaté a veľké. Dala som si hi do rohu izby a ľahla si na posteľ.

Brian:
,,Nie!" počul som dievčenský hlas. Pozrel som do zrkadla. Emily sedela na posteli. Bola celá spotená a uplakaná. Asi zlý sen. Prikročil som bližšie aby som naňu lepšie videl. Bola nenamaľovaná a v pyžame. Vyzerala rozkošne. Tak moc som chcel. Strašne som chcel aby som sňou mohol byť. Narodili sme sa v ten istý deň. V tú istú sekundu. Proroci tomu hovoria čiarna mágia. Vraj nás čaká hrozný osud. Ale doposiaľ sme im to vyvrátili.

,,A tak sa v jednu noc narodili dve deti. V tú istú dobu naraz. Dievča, chlapec." Rozprávala svojmu dieťaťu žena. ,,No ale oni sami rozhodujú ako dopadne ich osud. Buď si nájdu vlastnu cestu alebo sa stratia obaja. Navždy." pobozkala svoju dcéru na hlavu a odišla.

Spomínal som na slova Emiliinej mami. Rozpravala je ten príbeh stále keď bola Em malá. Nevedela že je onej. Nevedela že ona je tá ktora môže zmeniť plynutosť a smer galaxii. Len ona bola silná. Silná, pokiaľ budem žiť ja.