Nawi: Vládkyňa galaxii

16

Ráno som sa zobudil na buchot a krik za dverami. ,,Nie prosím." plakal ženský hlas. ,,Žiadne zľutovanie! Budeš pykať za svoje chyby!" počul som hlas Emily. Neveril som vlastným ušiam. Pozrel som na chodbu cez otvor na dverach. Bola to ona. Mala na sebe bordové dlhé šaty a vlasy natočené. Pozrela som na mňa. Neviem či vedela že sedím v tom žalári alebo si ma všimla že prizerám. Ale ten pohľad nebol taký ako som si myslel. Bol presne taký istý ako včera. Plný prázdnoty a bez citov. Nepoznala ma. Vedela som že sa niečo stalo. ,,Jeho berte tiež." kývla hlavou ku mne. Odstúpil sok od dverí. ,,Nech vidí ako sa u nás trestá." dodala. Trošku sa mi uľavilo že ma nechce zabiť alebo mučiť. Dali mi púta na ruky a vysli sme na chodbu. ,,Uvidíš.." smial sa jeden z vojakov. ,, bude sa ti to páčiť." Bolibto Surkmuti. Ohavné stvorenia premenené na ľudí. Myslím si že by človek zomrel už len pri pohlade nanich. V duchu som sa zasmial. ,,Je ti niečo smiešne.?" povedal ten druhý jeď sme stáli už pri Torbúne. Znovu som myslel nato čo ored chvíľou. Chcel som im to povedať. Torbuna sa nahlas zasmiala. ,,To máš pravdu." pristúpila ku mne a pohladila ma po tvári. ,,Ani ako ľudia niesu krajší ako ty." šepla a vrátila sa na svoje miesto. Prečítala mi myšlienky. Som dosť slabý. Nedokažem tomu zabrániť a ona to vie. ,,Takže, sme tu preto aby sme sa naučili žiť v mieri a v pokoji." zvolala Torbúna a pozrela na ženu pred ňou. Žena plakala a pozerala na ňu. Bála sa smrti. Veď kto by sa nebál. Nemohol som jej pomôcť. Nedokázal som to. Bol som spútany, aj aj kebyže nie som. Je tu príliš veľa vojakov, Torbúna a dokonca aj Emily. Ta zmyja jej určite niečo urobila. ,,Nie!" zvrieskla žena. Len som videl ako jej padla hlava na zem a ja som sa ocitol v Tme.

Prebudil som sa v mäkkej posteli v obrovskej izbe. Nebol som doma. Ale prečo by ma Torbúna dávala do mákkej postele? Veď ma chce zabiť. Dvere sa orvorili a v izbe sa objavila Emily. Krásna ako vždy. V rulách držala misu aj tašku. Misu s vodou položila na stôl vedľa mňa. Sadla si na posteľ a vybrala z tej tašky fľaštičku.
Podávala mi to. Bral som ju a jemne som sa jej dotkol. Nesvietili sme. Ani perlu nemala na krku. ,,Čo je to?" opýtal som sa jej. ,,Vraj to potrebuješ aby si neodpadával." povedala už jemným hlasom. ,,A čo ak to je niečo iné?" neveril som jej. ,,Prečo by to malo byť? Ona ťa nechce zabiť." šepla. To ma celkom dostalo. Pomaly som otvoril tú fľaštičku a vypil jej obsah. Telo sa mi uvolnilo a dodalo energiou. Bol to presne ten elixír ktorý som pil doma keď bola ona preč. ,,Vyzleč sa a postav sa." povedala. ,,Prosím?" opýtal som sa neveriacky. ,,Počul si. Postav tam." ukázala mi na drevenú podlahu. Vyzliekol som sa do naha a šiel tam kam povedala. ,,Viem že sa možno hanbíš ale dnes je dôležitá večera a Torbuna s tebou ráta." usmiala sa. ,,Prečo? Veď ja som ju prišiel zabiť a teba oslobodiť." povedal som. ,,Ja tu patrím. Som jej dcéra." povedala. Toto ma zaskčilo. Vedel som že ju Torbúna začarovala. Tento fakt mi to len potvrdil. ,,Tak prečo ju voláš jej menom?" opýtal som sa zo zvädavosti. ,,Zvyk." šepla. Položila špongiu na moje telo. Teplá voda mi začal stekať po nohách. Utierala ma. Máčala špongiu a ďalej utierala. Jemne sa dotýkala môjho tela. Bola úžasná. Miloval som ju ešte viac a viac. No ona ma ani nepoznala. Položila misu na stôl a pustila na mňa vedro letnej vody. Opláchla ma. ,,V šatni máš veci."  Otvorila jedny dvere. Bolo tam veľa oblečenia. ,,Prídem po teba o pol hodiny. Obleč sa a učeš. Prídu ľudia aj z iných galaxií." usmiala sa a odišla. Nechcel som tam ísť. Chcem Emily dostať domov. No ale budem musieť asi spolupracovať s Torbúnou. Obliekol som si čierne nohavice a bielu košeľu. Obul čierne topánky a vlasy si učesal.  Presne o pol hodiny tu už bola Emily. Mala na sebe oblečené tmavo modré dlhé šaty. Vyzerala ako vždy úchvatne. Nevedel som čo odomňa Torbúna očakáva ale chcem si sňou trošku pohrať. Musím ju zabiť. Je mi jedno ako to urobím. Ona zabila mnoho ľudí. Je čas na jej smrť. ,,Prečo tam musím ísť?" opýtal som sa jej. ,,Potrebuje ťa." povedala rázne a otvorila dvere. Za stolom sedeli všetci zlý krali z iných Galaxií. Všetci boli zrejme šokovaný keď ma videli. ,,Som rada že si prišiel." povedala Torbúna. Bola to zmyja. Nedalo sa jej veriť. Len ma hnusne využila. ,,Takže Každý z nás vie prečo sme sa tu zišli." povedala rázne. ,,O 2 mesiace je Úplnok Murkrudus. Je jasné že to musíme využiť. Ďalší bude za ďalšie tisícročie." hovorila. Úplnok Murkrudus je jeden z najčarovnejsích úplnkov galaxie. V tú noc ak budeme v Torbúniních rukách zomrieme alebo ostaneme uväznení v zatratení. Murkrudus je sila ktorú chcu získať všetci čo tu sedia. Ale Torbúna ju chce len pre sebe. Chce zničiť ostatné planéty a z ich trosiek zrobiť jednu kde budu žiť jej poddaný. Jednoznačne sa jej to nepodarí. Vládca galaxii jej v tom brani už pár sto rokov.  Emily je následnička trónu. Je budúca vládkyňa galaxii. No je pod Torbuninym dohľadom čo znamená len zle a zle správy pre budúcnosť. Sedel som vedľa Torbúny a počúval ju. Ak sa stihnem dostať von ešte pred úplnkom všetkému zabránim.

O mesiac neskôr

Sára
,,Viem." povedala som. ,,Môj brat a vaša dcéra sú v tom hrade!" vrieskala som na kráľa. ,,Sára ja viem." povedal. ,,Tak prečo nič nerobíte? Vaši muži tam len stoja a sledujú situáciu. Čo ak ma v pláne nieco zlé? Emily je začarovaná a môj brat možno nieje ani nažive!" plakala som. ,,Pane!" behal zadychčaný vojak. ,,Vravel som s Brianom." povedal. Chytila som vojaka pos krk a nadvihla ho. ,,Ako to je možné?" opýtala som sa ho. ,,Hovor!" zvrieskla som keď bol ticho.

Brian
,,Choď do dediny a priveď mi ho." povedala Torbúna. Získal som si ju. Ona chcela oklamať mňa oklamal som ju ja. Emily som nevidel od večeri. Prisahám že ak sa jej niečo stalo Torbúna to neprežije. Zobral som 3 vojakov a šiel do dediny. Videl som veľa našich. Usídlili sa tu. Keď som si všimol že vojaci sa tam zahrávajú stym hajzlom šiel som za jedným z vojakov. ,,Nechajte ma!" vrieskal. Zapchal som mu ústa a vtiahol ho do starej stodoly. ,,Povedz otcovi ze za úplnku Murkurudus bude najslabšia. Nech zaútoči. Emily je niekdenoreč. Je začarovaná, nepamätá si ma a ani nikoho. Myslí si že je jej dcéra. Ja som Torbúnu zamotal. Myslí si že som na jej strane." povedal som. ,,Utekaj. Rýchlo." šepol som a on začal utekať. Nenápadne som šiel za mužmi. ,,Kde si bol?" ,,Na záchode." zaklamal som a nasadol na koňa. Dúfam že to víde.

Sára
,,Je na zámku. Torbúna si mysli že sňou Brian ráta. Na úplnok Murkrudus vraj bude najslabšia. Máme vtedy zaútočiť." vysypal. Pustila som ho na jeho nohy a vydýchla si. ,,A čo moja dcéra?" opýtal sa kráľ. ,,Torbúna ju niekde schovala. Je začarovaná, nevie kto naozaj je a nikoho nepozná. Ani Briana. Myslí si že je Torbúnina dcéra." šepol to posledné. Kráľa to šokovalo. ,,Pripravte sa! Bude to boj." povedal kráľ a šiel preč.