Nawi: Vládkyňa galaxii

3

Po mesiaci som si povedala že to sním skusím. Vedela som že na mňa bude Clára nahnevaná. Vedela som do akého rizika sa to púšťam. Ale Davea som mala asi viac než len rada. Ako si sa mi zapáčil. Buď mám len pomotanú hlavu alebo to tak je.

,,Bre ránko." vtiskol mi bozk do vlasov a objal ma. ,,Aj tebe." šťastne som sa usmiala. Otvoril mi dvere do triedy a ja som mohla bez problémov vstúpiť. Sára sedela v poslednej lavi v strednom rade ako vždy. Namierila som si to k nej. ,,Ahoj." pozdravila som ju. ,,Ahoj." odzdravila ma a ďalej sa venovala čítaniu. ,,Mohla by si?" povedal Dave keď sa zjavil pri našej lavici a podával mi ruku. Očkom som mrkla na Cláru. Bola dosť prekvapená. Chytila som jeho podávanú ruku a takto sme vykročili aj na chodbu. Silno ma tam objal. ,,Vieš zachvíľu máš osemnásť." začal a preplietol naše prsty. ,,No.. A chcel by som aby si ich strávila somnou. Ak ti to nebude vadiť." usmial sa. Na lícach sa mu objavili jamky. Milovala som to. Bol tak úžasný.
,,Fajn..Au." chytila som sa za rameno. Otočila som sa za tým kto do mňa narazil. Práve šiel okolo Brian a hovoril niečo ako prepáč? ,,Čo robíš idiot?" ozval sa Dave. Brian sa naňho lrn chabo pozrela a šiel do triedy.
Nahnevaný Dave šiel za ním. ,,Nevieš pozerať pred seba?" postavil sa pred jeho lavicu. ,,Rozprávam sa stebou kurva!" buchol do jeho lavice. ,,Dave, to da stabe každému nechaj to tak." chytila som hi za ruku a ťahala preč. Brian naňho bez štipky strachu pozeral. Mal také modré prenikavé oči. Bol dosť divný. ,,Zachránila tu krk." dodal Dave a pobral sa na svoje miesto. Sadla som mu na kolená a pobozkala som ho. Jemne ma objal a hral sa s mojími vlasmi. ,,Nedokončil si moje narodeniny." jemne som ho pobozkala a usmiala sa. ,,Ach, áno. Narodeniny máš v štvrtok, však?" usmial sa. Len som prikývla v súhlas. ,,Tak určite chceš byť aj s mamkou a aj kamarátmi. No, chcel by som sa ťa opýtať či by si šla na chatu." jemne ukázal zuby. ,,Somnou. Jednoznačne." dodal. Zvískla som a silno ho objala. ,,Jasné že pôjdem." pusinkovala som ho ako trinasť ročné decko.

Brian:
Už od detsvta som nenávidel Davea. Nikdy v ničom nebol dobrý. Iba v jednom. A to v balení. Bol tu už od svojich sedemnástich. To bol prvák.
,,Mal si ju priviesť domov." odchytil som si ho na rohu na chodbe. ,,Nemôžem zato že si neschopný." vymanil sa z môjho zovretia. ,,Nemožný?" ironicky som sa zasmial a upravil si vlasy. ,,To ty si nemožný." ukázal som naňho. ,,Sí tu už dve roky a podarilo sa ti ju zbaliť až teraz. Celý čas si o tebe myslela že si idiot. A teraz si použil tie tvoje čary aby bola tvoja." otočil som sa na odchod. ,,Ale zapamätaj si," otočil som sa k nemu naspäť, ,,som mocnejší ako ty." a odišiel som.