Nawi: Vládkyňa galaxii

8

Ďalšia časť je tu. Nieje najdlhšia ale snažím sa. Budem sa snažiť pridávať časti pravidelne. 😍

Prebudila som sa do slnečného rána. Bola som v sama v obrovskej izbe. Ležala som na posteli. Oproti bola obrovská skriňa. Biela so zlatými ozdobami. Postavila som sa a odsunula závesi. Z okna sa mi naskytol nádherný výhľad. Okolo budovy v ktorej som bola, bola obrovská zlatá brána. Kedže som bola konečne doma, bola som v zámku. Dvere do mojej izby sa otvorili a vnich stál Dave. Podišiel ku mne a objal ma. Držal ma v objatí dosť dlho. Chýbal mi. ,,Bál som sa o teba." povedal keď sme si sadali na posteľ. Jeho noha už bola vyzdravená. ,,A čo noha?" ukázala som naňu. ,,Rýchlo sa hojím. Za týždeň to už bolo." usmiala sa. ,,Počkať? Týždeň?" neveriacky som sa naňho pozrela. Len prikývol. ,,Pre mňa to bola večnosť. Kedže ťa vidím teraz prvý krát. Nemohol som chodiť. Až včera v noci ako som šiel na záchod som Zistil že už môžem." hladkal mi chrbát a bozkával ma. Ľahli sme si na posteľ a bozkávali sa. Nakoniec sme obaja zaspali.

Zobudili sme sa priamo na obed. Mala som sa konečne stretnúť s otcom. Už boll načase. Som tu dosť dlho.

,,Čo si mám obliesť?" panikárila som. V skriny boli nádherné šaty, topanky, šperky. No mala som tam aj svoje veci čo som si stihla pobaliť. No jednoznačne som si ich nechcela obliesť. Nakoniec som si vybrala jemno žlte šaty a knim biele opätky. Vlasy mi zrobila moja služka.. Ach, to je život však? Bolo to pre mňa čosi nové a nepoznané. Zatiaľ si to užívam. Ale nie som zas taká že si neustliem alebo nepopratám. Nato som si zvykla. Prišlo mi aj celkom blbé keď ma ráno chodili budiť. Vždy to mal na práci telefón. No a tu je asi moderné kráľovstvo. Maju tu elektrinu a zástrčky. Celkom som sa smiala ako pozerala Messora na moj telefon. Vravela že ľudia sú na planete Zem divný. No len ja som tam vyrástala a žila. Mne príde divné zas toto tu všetko.

,,Môžme ísť." oznámila som Sáre. Objala som ju a šli sme dlhou chodbou. Zastavila ma a pozrela mi do očí. ,,Brian je slabý." smutne na mňa pozrela. ,,Prečo?" opýtala som sa celkom divne. ,,On ťa potrebuje." šepla keď okolo nás prechádzali slúžky. ,,A čo ty? Je to tvoj priateľ." Jemne sa zasmiala. ,,On je môj brat." cez slzy sa usmiala a ťahala ma do sály. Nedovolila mi povedať ani pol slova. Zlaté dvere sa otvorili a pred namy bol obrovský stol. Asi sme prišli neskoro. Za stolom sedelo veľa mne neznámych ľudí. Sára si rýchlo sadla a hneď ako sa dostavila na svoje miesto sa všetci postavili a poklonili. Cítila som sa trápne, no trápnejšie keď som zistila že to nepatrilo iba mne. Objali ma mohutné ruky okolo ramien a mňa zaplavil pocit pokoja. Otočila som sa a uvidela muža asi okolo päťdesiatky, mal sivé vlasy aj fúzy. No pod fúzami sa skrýval úškrn. Vedela som kto to je . Otec. Oči ma začali štípať no nechcela som plakať. Nemohla som. Dívala som sa naňho stále. Pozrel sa na mňa a usmial sa. Pamätám si slová ktoré mi stále rozprávala mama. Že som celá po otcovy . Teda až na úsmev. Ten som mala ponej. ,,Poď." povedal mužne a zaviedol ma na moje miesto. Otec sedel v strede. Ja na jeho ľavici a matka na jeho pravici. Bola nádherná v tých šatách a korune. Ale najkrajšia bola vedľa otca. Vedľa svojho muža. Ako sa vždy vravieva: ,,Počkaj kým príde tvoj princ na bielom koni."
Neviem či mal otec bieleho koňa, ale princom bol a našiel si svoju princeznú.

Obed bol fantastický. Bolo to niečo nove aj pre mňa a aj môj žalúdok. Kedže som sa najedla až večer. Po obede sa všetci rozišli. Veľa ľudí ma zastavilo a povedalo že su radi že som späť. Bolo to naozaj milé.

,,Mohol by som?" povedal mi Dave pri uchu. Prikývla som a šla za nim do jeho izby. ,,Vieš musím ti niečo povedať." kusol si nervózne do spodnej pery. Nie. Zas nejake prekvaoenia a klamstvá. ,,Začaroval som ťa." vyšlo to z neho ako z chlpatej deky. Otvorila som na sekundu ústa a potom ich znova zatvorila. ,,Viem, bola to chyba a je mi to ľúto. Len, kráľ, teda tvoj otec, ma poslal na zem s úlohou ťa získať naspäť. No nevedel som ako tak som na teba chcel zapôsobiť. Lenže ty si nejavila záujem a tak som použil kúzlo lásky aby si ma milovala." tiekli mu slzy po líciach. On plakal. To je fakt ale oklamal ma! Nevedel čo ďalej povedať. Koktal a plakal.
"Nevieš nájsť význam slov. chápem ťa. ale skus sa zamyslieť .. má to všetko zmysle? Všetky tie klamstvá a čary?" so slzami som sa ho opýtala. ,,To nebolo kvôli mágii. Ty si ma milovala naozaj. Tak ako aj ja teba. Preto," chytil mi ruku, ,, lebo si silnejšia než si myslíš." a pobozkal ma.
Nedokázala som sa odneho odtrhnúť. Milovala som ho. Naozaj milovala.  V kúte niekde je on a navždy tam ostane nech sa deje čokoľvek. Navždy bude mojou prvou láskou. Aj cez riziko že ma potrebuje niekto iný. Budem silná a dokážem zmeniť svoj osud.