Dotyk [Shawn Mendes] |Pozastavené

Kapitola 7

<Nenávistné poznámky Mii na Shawna sa budeme snažiť nejako tolerovať please😂❤>

"Tak zariadim, aby si mi pokoj dal," odvrkla som mu.
"Hej a ako?" Povedal pobavene.
"To si zatiaľ nechám pre seba," Vyšmarim ťa z toho okna, kde ma stále otravuješ.
Postavila som sa a odišla. Nie len že s tým idiotom sedím v škole, ešte ani tu mi nedá pokoj.

***

Ráno som vstala prekvapivo skôr. Konečne som sa stíhala pripraviť do školy. Na všetko som mala more času a to bola teraz moja aktuálna radosť.
Tešila som sa na raňajky a tak som ani nie o chvíľu na to bola v kuchyni.
"Ránko. Mami? Naozaj máme vafle?" Začala som sa rozplývať nad ich vôňou.
"Dobré ráno, naozaj,"
"Och," neodolala som a hneď som si vzala.
"Sú úžasné," mrmlala som počas jedenia.
"Inak, mami?" Nadhodila som taký ten "prosebný hlások" a chcela som načať tému New York.
"O čo ide, Mia?" Fajn, prekukla ma.
"No, vieš," omáčka alebo hneď to na ňu vyblafnem? "Celá trieda uvažuje nad spoločným výletom, a vieš, no, chcú ísť do New Yorku, na asi dva týždne," uhm, no mohla som to povedať aj inak.
"New York?! Mia, veď to je ďaleko!"
"Mami, no tak, prosím, všetci pôjdu," žeby mi pomohli psie očká?
"Neviem, naozaj neviem Mia, teraz to nechajme tak. Uvidíme, čo na to povie ocko a aj tak sa už musíš ponáhľať do školy," aha.
"Ale ty by si mi to dovolila, však?" Opatrne som sa opýtala.
"Meškáš," aha, takže nie. Fasa.

~Shawn~

Hneď ako som vstúpil na školský pozemok, už sa na mňa hrnul dav dievčat. To bude ešte zábava.
Začali sa tam prekrikovať, kričať moje meno, podstrkali mi popod nos ich denníčky na podpis, a aby to nebolo málo, dávali mi aj svoje vizitky. Načarbal som im tam svoj podpis a ukecal som to na to, že sa ponáhľam. Dnes nemám veľmi dobrú náladu a určite to bude ešte horšie.

***
V škole to je hotová katastrofa. Učitelia do nás hustia samé hovadiny, vraj aby sme neboli až takí vymletí, moja spolusediaca ma ešte stále vytrvalo ignoruje, jediný, kto sa ma snaží zaujať ~samozrejme bezúspešne~ sú moje ostatné spolužiačky, ktoré nevedia čo od radosti maju so sebou robiť. Som tu pár dní a začínam mať toho plné zuby. Aspoňže pôjdeme do toho New Yorku, teda dúfam. Konečne sa nejak odreagujem a nebudem musieť trčať tu. Neskutočne sa tam teším, už ma to tu nebaví.

~Mia~

"Takže žiaci, dopočula som sa, že si plánujte dvojtýždňový výlet do New Yorku. Ako vaša triedna by som sa o tom mala dozvedieť skôr, ale to už je jedno. Ešte stále platí to, že tam chcete ísť?" Ohh, nemám rada triednicke.
"Hej, " začali sa všetci prekrikovať a ja som mlčala. Fakt úžas.
"Okej, takže, na porade sa to už preberalo, keďže dnes je streda, odchádzalo by sa nabudúcu nedeľu večer. Všetky podrobnosti sa dozviete neskôr, samozrejme aj vaši rodičia. Prosím povedzte im, aby sa u mňa zajtra od tretej do piatej zastavili, oboznámim ich so všetkým. Čo sa týka vášho dozoru, išli by sme s vami pravdepodobne štyria učitelia, to sa však ešte môže zmeniť," naozaj som nečakala, že New York bude mať taký rýchly spád. Už tento pondelok? Fúha, to aby som už využila všetky moje presviedčacie schopnosti.
***

"Oci? Vieš, zajtra od tretej do piatej sa musíte zastaviť u triednej, ohľadom toho New Yorku. Že tam  môžem ísť?" Uvidíme, či to bol dobrý nápad ísť na to takto zhurta.
"Martinka (pozn. autorky- mama Mii) mi už niečo spomínala, no ja s tým nesúhlasím. Neviem, či je dobrý nápad, aby si išla do New Yorku,"
"Ako, ako to myslíš, že to nie je dobrý nápad?"
"Jednoducho nezdieľam tvoj názor. Nechcem ťa tam pustiť," zvýšil hlas.
"Čo? Ale..."
"Žiadne ale Mia, choď do svojej izby!"
Sakra. Dalo sa čakať, že ma aj tak nikde nepustia.
***

"Nejaká si nabrúsená," uchechtol sa ten idot, len čo ma zbadal v okne.
"Bodaj by si vypadol z toho okna, Mendes," nenávistne som odsekla.
"Ou, to musíš byť kvalitne naštvaná, keď chceš, aby som vypadol z okna," uchechtol sa.
"Neboj sa, niekedy nemusím byť ani našvaná a aj tak chcem, aby si z toho okna vypadol,"

Zatvorila som okno a padla som na posteľ. Och, čo teraz?