Dotyk [Shawn Mendes] |Pozastavené

Kapitola 1

~Mia~
Dnes, ako každý iný deň idem opäť do školy. Cestu mám dlhú, tak mám aspoň čas popremýšľať. O chvíľu je tu polrok a ja si ešte potrebujem opraviť nejaké predmety. Matika, fyzika. Uhm, nenávidím ich. Nechápem ľuďom, ktorý tomu chápu. Akože, spadli ste z nejakého geniálneho stromu, o ktorom neviem? Ak hej, kde ho nájdem, dofrasa?

"Hej, dávaj si pozor," odvrkne zrazu nejaký chalan v slnečných okuliaroch.
"Ja? Ty si do mňa narazil," áno, veď prečo nezačať deň hádkou?
"Ja?! To nemyslíš vážne, to ty si tá, ktorá tu do mňa vrazila," odfrkol si.
"Nemám čas tu s tebou rozoberať kto tu do koho vrazil, aj tak si to bol ty, musím ísť do školy, zbohom," obišla som ho a ponáhľala som sa smerom ku škole. Ten idiot ma tu zdržal, nech si ma neželá, ak zmeškám. Určite ho už nestretnem, ale veď prečo ho nezačať preklínať vo svojich myšlienkach? Aj keď to nezaberie, aspoň sa mu bude čkať (viem, nevyzerá to na spisovné slovo, no podľa uja Googla je to naozaj spisovné😂).

"Konečne Mia, zaspala si?" privítala ma Vicky.
"Nie, jeden idot ma zdržal,"
"Idiot?" Pobavene zdvihla obočie, "poznám ho?"
"Nie, teda, idiotov poznáš určite veľa, ale tohto určite nie," zasmiala sa, no v tom nás vyrušil príchod matikárky. Sadla som si do lavice hneď za Vicky, keďže tam sedím sama. Hrozne sme sa presadili! Človek už ani nemá od koho opísať!
"Sadnite si," prehovorila. Uf, toto bude horor.

***
"Zájdeme dnes niekam von Mia?" "Mhm, pojeme," konečne sme mali obed, a keďže ja som bola megahladná, vyšiel zo mňa len takýto pazvuk.
"Super, chcem ísť do jedného klubu,"
"Klubu? Teraz? Ešte je len štvrtok Vicky!" Sledovala som ju, ako si namotáva na vydličku špagety.
"Pozri, tento deň sa ti nezačal vraj dobre, myslím toho chlapca, tak aspoň skončí suprovo," pousmiala sa, aj keď so špagetami v ústach to vyzeralo mimoriadne vtipne.
"Mhm, pri mojom šťastí sa zdrbem na schodoch alebo strápnim pri prvej príležitosti, čo sa naskytne. Áno, úžasný koniec dňa," sarkasticky zamrmlem.
"Nesmieš byť na seba taká, Mia!"
"Hmm, tebe sa to povie," pousmejem sa.
"Musíš byť sebavedomá, Mia,"
"Čo si si odniesla z tohto nášho rozhovoru?" Opýtala sa, keďže sa medzi nami rozhostilo ticho.
"Že sa musím naučiť mrmlať potichšie,"
***

Teším sa, že máme pred sebou poslednú hodinu, slovinu s triednou. Zazvonilo na hodinu, ale triedna nikde. Triedou sa rozprúdila debata, no keď sa dvere otvorili dokorán, všetci stíchli. Do triedy vošla triedna a v jej tesnom závese nejaký chalan.
Nie. Toto nie je pravda. Že to nie je ten chalan z rána?!

Snáď to nebolo až také zlé😂❤