The Alternation of Day and Night III

2. Správne rozhodnutie?

Davina:

Ešte toho víkendu som vyšla do mesta a začala som pátrať po tom dievčati. Kol mi nakreslil ten medajlón v sne na papier a ja som podľa neho začala hľadať. Medailón, ktorý mala tá baba v ten deň na krku. Bolo to dosť ťažké. Prechádzala som mesto a obzerala som sa. Ale nič som nenašla. Žiadna baba vonku, ktorá by mala ten náhrdelník. Celý deň som sa snažila, ale beznádejne. Došla som podvečer domov a ľahla som si do postele.

Skoro ráno som ešte spala, ale Kol bol už pri mne.

„Notak zobuď sa kráska," šepol. Ja som sa prudko prebrala. Bol to zase sen. Dokáže sa ukazovať len v sne. Postavila som sa, vzala som starý grimoár kde som si našla jedno kúzlo. Kúzlo aby som ho mohla vidieť normálne ako naživo, ale stále ako duch. Previedla som kúzlo a po pár sekundách sa zjavil predo mnou.

„Ahoj zlatko," usmial sa.

„Nehovor mi tak..." odpovedala som mu. „Nie si môj blízky aby si mi tak mohol hovoriť."

„No tak pardon madam. Nevedel som, že ste na to tak háklivá," uškrnul sa a ja som sa zasmiala.

„Ach... Toto bude ešte na dlho. Nevieš kde ju môžem nájsť?"

„To neviem.. ale môžeme sa ísť pozrieť po meste. Možno ju nájdeme keď budeme spolu," usmial sa a ja som súhlasila. Prečo nie? Aspoň ho spoznám viac. Išli sme spolu von.

„Počuj, ako vlastne vyzerala? Vieš kde presne si ju videl?" pozrela som na neho a on na mňa.

„Najprv myslím, že by si sa so mnou nemala zhovárať na verejnosti."

„Prečo?" pozrela som na neho.

„Pretože si ľudia budú myslieť, že si blázon," pozeral na mňa a ja som si uvedomila, že sa na mňa pozerá pár ľudí. Oni Kola nevidia, vidia len mňa ako sa rozprávam sama so sebou. Super. Už len to my chýbalo. Prechádzali sme sa, až po cestu. Pozorovala som ho a moc som ani nedávala pozor.

„Davina!" zareval a strhol ma na stranu až som skončila na chodníku. Tesne predo mnou prešlo auto, ani nezabrzdil. Srdce mi bilo ostošesť. Pozrela som na neho.

„Zachránil si ma..." šepla som a on prikývol. Vstala som a keď som sa trochu upokojila tak sme sa dali znova do kroku. Zastavili sme v parku a tam som si konečne sadla do trávy a začali sme sa rozprávať. Nikto iný tam nebol.

„Prečo zabili práve teba?" opýtala som sa trochu zvedavo.

„Pretože už mali namierené práve na mňa. Vybrali si ma. Predtým sa ma snažili otráviť, ale to sa im nepodarilo, tak to skúsili inak a toto im vyšlo... Pre ich smolu," začal hovoriť, čo som nečakala, že mi odpovie.

„Nepočúvol som brata. Urobil som veľa chýb, ktoré teraz ľutujem..." povedal a sklopil zrak. Prišlo mi ho ľúto a aj to, že keď si predstavím, čo všetko síce urobil, ale nikdy by som do neho nepovedala, že by zabíjal tak často. A tak rád. To som ešte v podstate ani nevedela. Nevedela som ani to, že práve on je z obávanej Mikaelsonovskej rodiny.

„Nevedela som, že máš brata," usmiala som sa a on trochu spozornel. Určite nechcel, aby som na to prišla.

„No hej... Mám brata, ale už sa moc nerozprávame. Možno je to aj tým, že som mŕtvy," uškrnul sa a hovoril ďalej. Rozprával tak pekne, jeho hlas znel tak pokojne a ukludňujúco. Keď sa začalo stmievať, pobrala som sa domov a on ma odprevadil. Rozlúčila som sa a pobrala som sa hneď do postele. Skoro ráno som otvorila oči a skoro som dostala infarkt keď som ho uvidela ako leží vedľa mňa.

„Vypadni!" zakričala som.

„Ale notak, zrazu ma vyhadzuješ? Však doteraz ti to nevadilo,"uškrnul sa.

„Počkať. Ty si ležával vedľa mňa?" zhrozila som sa, už len tá predstava, že pri mne ležal úplne cudzí človek a ešte k tomu aj duch... Prudko som sa postavila a hodila som na seba veci.

„Ty si ma špehoval? Kedy ešte?"

„V sprche nie... To som ťa nechával osamote. Aj keď... Rád by som sa pozrel," uškrnul sa šibalsky.

„Len... To... Skús a prídeš o oči!" povedala som výhražne a on len prikývol. Nevzdávala som to, nechcela som to vzdať. Aj dnes som sa vybrala do mesta a pátrala som po nej. Až dnes som to konečne dokázala. Tá baba išla akurát po ulici. Pozrela som sa na ten papier, kde mám tú kresbu. Tá sedela. Došla som ku nej.

„Dobrý deň," pozdravila som sa zdvorilo. „Máte nádherný náhrdelník." Pozrela udivene na mňa, ale kým sa stihla vzpamätať, tak som jej ho strhla z krku a ušla som. Dobehla som až do uličky a obzrela sa. Našťastie nebežala za mnou. Mám ho, konečne ho mám. Usmiala som sa a bežala som domov. Konečne ho môžem oživiť. Aspoň budem mať s kým ísť na ten ples. Technicky, žiadny chalan so mnou z triedy nechcel ísť lebo už si vybrali iné než mňa. A toľko chalanov v triede nemáme, aby mohli ísť s nami. Už som Kola brala ako kamaráta. Možno aj ako osobného strážcu. Nebol až taký zlý ako som si myslela. Zajtra ho plánujem oživiť.

Nastal deň D.

Ráno ako som otvorila oči, uvidela som ho. Nečakala som, že dôjde tak rýchlo, ale vyzeral popravde trochu nedočkavo.

„Dobré ráno," pousmiala som sa a on mi to opätoval. Posadil sa ku mne na posteľ a hľadel na mňa.

„Mám ten náhrdelník," povedala som nadšene a on sa uškrnul.

„To je skvelé kráska. Našla si ho tak rýchlo, už som ani nedúfal v zázrak..."

„Áno. Som rada, že si rád... Dnes sa môžeme pokúsiť o to kúzlo. Môžeš ísť potom za rodinou," pozorovala som ho a on prikývol. V to ráno som zohnala skoro všetky veci k jeho oživeniu. Náhrdelník, sviečky, knihu kúziel kde boli tie dosť ťažké a nakoniec som sa vybrala do tej uličky kde zomrel a vzala som trochu jeho popola, ktorý tam ešte ostal. Fascinovalo ma to, že či to vôbec dokážem a to ma poháňalo vpred, aby som to urobila.

Keď som mala všetky potrebné veci pohromade, sadla som si do kruhu sviečok a on sa posadil oproti mne. Zapálila som sviečky, popol a náhrdelník som dala do misky, ktorá začala horieť len čo som povedala dve prvé slová kúzla. Opakovala som ich dokola a mala som privreté oči. Sústredila som sa len na to jedno. Cítila som, že sa to podarilo a že už len dokončím vetu a je živý. Zrazu ma ale vytrhol z myslenia jeho hlas.

„Počuj zlatko. Ja som Mikaelson." tieto jeho slová ma totálne zarazili. Je pôvodný? Jeden z tých najhorších z mesta? Prudko som otvorila oči keď som dopovedala kúzlo, ktoré bolo kompletné a chcela som mu riadne vynadať, ale hneď ako sa objavil ako živá postava, pousmial sa a v tej chvíli zmizol.