The Alternation of Day and Night III

5. Novinky

Videl som im v očiach zmiešané pocity ako radosť ale aj nenávisť. Ta radosť myslím patrila na môj účet, ale ta nenávisť patrila Davine. Nemienil som ale dopustiť, aby jej ktokoľvek z nich ublížil. Zblížil som sa s ňou už viac než som očakával. Dokonca viac než z Alice. Aj keď boli jedna krv, každá bola iná. V Davine planul oheň, ktorý nedokázal len tak niekto uhasiť. A ja som bol ako uhlie. Uhlík, ktorý ona ešte viac rozhorela. Možno mi to dávalo logiku aj preto, lebo moje meno je Kol a to znamená v latinčine uhoľ. Zaujímavé. Pozrel som na Nika, či ma ešte nejaký problém, ktorý si chce vybaviť ešte dneska kým mám rozcvičené päste.
"Čo ti to vlastne dali? Že ťa dostali?" Pozrela na mňa Beka trochu ustráchane.
"Bola to zmes železníku, šalvie, ópia, metanolu a prášku na spanie." Odpovedal som presvedčene, keďže som si hneď potom zisťoval, čo to vlastne bolo.
"Dávajte si inak pozor. Nie je to tu už tak bezpečné ako predtým. Onedlho nás príde navštíviť starý priateľ... A ten sa s nami už len tak hrať nebude. Dnes ste ho aj spomínali." Zložil som si ruky na hrudi.
"Marcel," odpovedal nik. Mal pravdu. Lovci ho ešte zatiaľ na nás nevypustili. Ale to sme ešte nevedeli vlastne prečo nezaútočil. Táto otázka mi stále behala po hlave.
"Idem si oddýchnuť." Povedal som a môj pohľad padol na Davinu. "Pôjdeš so mnou?" Uškrnul som sa a ona mi ťukla prstom po nose.
"Hmm... Dnes budeš musieť spinkať sám." Zasmiala sa. Ja som sa trochu zamračil ale priateľsky, nie nenávistne.
"A kto ti pomôže dať dole tie šaty?"
"S tým si už ja poradím." Zmurkla na mna a odysla. Bola ako voda. Vyšmykla sa mi presne pomedzi prsty.

Ešte večer som jej poslal SMS v znení: Prepáč.

Nechcem, aby si si myslela, že na teba nalieham.

Len som chcel, aby si ostala u mňa J.

Nech sa ti zdá niečo pekné. Dobrú noc ti prajem.

-K.M.

Po malej chvíli mi prišla odpoveď: Odkiaľ máš moje číslo?

Zasmial som sa nad tým a odpísal som: Tajomstvo J Možno som veštec...

Uškrnul som sa a došla mi hneď potom posledná SMS: Jasné... Ďakujem. Aj tebe dobrú noc. Vidíme sa skoro.

Po tejto vete som zaspal dosť rýchlo.

Ráno som ako každý deň prišiel dole na môj gauč. Vyvalil som sa naň a vyložil som si nohy na stôl. V tú chvíľu ale niekto zazvonil. Povzdychol som si, obzrel som sa, či to niekto iný dôjde otvoriť. Nezostávalo mi nič iné, ako sa postaviť a dôjsť otvoriť. Vo dverách stálo celkom mladé dievča. Mala hnedé vlasy a... Mala väčšie brucho. Pozrel som na ňu zvedavo. "Prajete si?"

"Je doma Niklaus?" opýtala sa ma a v tej chvíli som sa naplno uškrnul.

"Niklaus! Máš tu kuriéra... Myslím, že si si objednal niečo ešte keď sme boli v Mystic Falls," zasmial som sa a došiel som si zase sadnúť na gauč. Nik prišiel dole a keď uvidel to, čo som si všimol aj ja, neveril vlastným očiam. Pustil ju dnu a došli obaja sadnúť neďaleko mňa. Začali sa o tom všetkom rozprávať. Ja som si síce čítal knižku, ale aj tak som ich vnímal dosť jasne. Rozprávali sa trochu rozpačito, ale hlavne z jej hlasu znelo, že si to dieťa chce nechať. Nik za to moc nebol. Pozrel som sa na nich a vtom prišiel dole Elijah, ktorý sa do toho pustil tiež. Na koniec sa rozhodlo, že si ho nechá. Jej meno je Hayley. Aspoň to som z toho rozhovoru zachytil. Takže, to znamená ďalšie dievča do domácnosti. Bože je tu už Beka. Druhé dievča? to neveští nič dobré. A ešte k tomu tehotná. A plus potom dieťa. Ahoj pokojný spánok. Ahoj klud a ticho v dome. Lúčim sa s vami.

Po niekoľkých hodinách, keď sa Hayley usadila v novej izbe, som prišiel do kuchyne. Bola akurát tam a pripravovala niečo na jedenie. Zrazu sa ale na mňa prudko otočila.

"Kuriér hej?" zazrela na mňa.

"Okej teda. Sorry." nastavil som obranne ruky pred seba ako obvinený. "Len my dvaja sa stále doberáme. Takže to budeš musieť pochopiť Hayley."

"Dobre, poznáš moje meno, ale mne uniklo to tvoje," zložila si ruky na hrudi.

"Och pardon. Moja nevychovanosť," pousmial som sa, vzal som jej jemne ruku a pobozkal jej ju. "Kol Mikaelson." Prevrátila nad tým očami a vytrhla mi ruku z mojich. Uškrnul som sa na ňu a vzal som jej z ruky suchár ktorý si išla akurát dať k ústam.

"Vidím, že sa budeme mať radi. Ďakujem," uškrnul som sa, žmurkol som na ňu a odišiel som smerom von z domu. Konečne trochu vzduchu.

Prechádzal som sa po meste, ale začul som po chvíli za sebou kroky. Otočil som sa a uvidel som Beku ako ide za mnou. Otrava jedna malá.

"Počul si to? budeme mať v dome dieťa," usmiala sa.

"Ako keby nám jedno nestačilo."

"To ako myslíš?" pozrela sa na mňa nechápavo a môj pohľad zostal na nej.

"Ha ha... Veľmi vtipné," prevrátila očami. "Kam ideš? mali by sme byť vnútri," pozrela na mňa.

"Áno ja viem, ale idem sa momentálne prejsť," povedal som rozhodne a išiel som ďalej. Vtom som ale zaregistroval pred nami kroky. Podvihol som oči a uvidel som nejakú známu postavičku. Chalan. Na hlave mal povedomú staršiu čiapku ktorá bola v štýle baretu. Typický francúzsky štýl oblečenia. Podišiel ku nám a začal si ma nejako dosť prezerať, čo sa mi nepáčilo.

"Ja vás poznám. Ste to vy?" povedal a ja som začal premýšľať o čo mu ide.

"Spomínatesi? Hrával som na trubku," povedal a mne sa hneď vybavil mladý chalan namoste s trubkou a ako má pred sebou klobúk. Bol to ten chalan, ktorému somvtedy dal peniaze a poradil som mu nech skúsi život tu, v New Orleans. Thierry Vanchure.Uškrnul som sa a prikývol som.

"Jasné, na teba sa predsa nedá len tak zabudnúť," povedal som a začal kráčať s nami a začali sme sa zhovárať.

"Takže, vidím, že si tiež upír."

"Áno, Marcel ma premenil."

"Počkať! Marcel?" pozrel som na neho a v mysli mi preletel nápad.

"Si s ním ešte v kontakte?"

"Áno, pracujem pre neho. Teda skôr s ním."

"Povedz nám niečo o ňom. Čo s ním momentálne je?"

"Neviem či by som vám to mohol hovoriť," pokrútil hlavou.

"Zachránil som ti vtedy krk. nemal si nič."

"Dobre teda. Momentálne chystá plán. Je ešte v spojení s tými lovcami. Našli ďalšie dva jedy z vlkodlakou."

"Takže majú úplne všetky. Všetkých sedem," povedal som potichu a zamračil som sa.

"Chystajú mu ich dať." Prikývol som. Takže je to ešte horšie ako som si myslel. Keď mňa odrovnali tri z nich, čo ich urobí sedem? Nepáčilo sa mi to. Musel som konať a to rýchlo. Rozlúčili sme sa s ním, sľúbil, že o nás nikomu nepovie, že kde sme alebo, že sme sa videli. Išli sme rýchlo domov a ja so sestrou sme to všetko povedali ostatným. Toho večera, začali hľadať riešenie.