The Alternation of Day and Night III

9. Zvedavosť

Davina:

V noci som nemohla zaspať. Kol už dávno spal, ale ja som stále musela byť myšlienkami inde ako by som mala myslieť na spánok. Stále som z neho mala menšie obavy... Bol to predsa stále upír. A ja len čarodejnica.

Chcela som vedieť, aký je na ženy. Chcela som vedieť, ako sa správal k Alice. Mojej prababičke. Prerástla vo mne zvedavosť a nevedela som jej odolať. Jemne som ho najprv pohľadala po líci. Keď som videla, že ho to neprebralo, prešla som mu po ňom ešte raz, ale dvoma prstami a zamierila som nimi k jeho spánkom. Jemne som na ne priložila prsty a privrela som oči. Vtom sa mi pred očami zjavila vidina. Mary-Alice stála v nejakej menšej miestnosti. Bola ku mne chrbtom a na niečom pracovala na stole. Onedlho som začula kroky ktoré idú dole schodmi ku nám. Bol to Kol. Ale bol oblečený... trochu staršie. Prešiel popri mne, ale nevšimol si ma. Keďže to bola len vidina, oni ma vidieť nemohli. Bola to spomienka. Podišiel ku nej a zozadu ju objal. Bolo vidieť, že to Alice nečakala a trhla sebou od strachu.

„Ale... vystrašil som ťa?" zasmial sa a nakukol jej cez plece na stôl.

„Možno trochu. Pán Mikaelson. Nepatrí sa takto prikrádať za ženami," skonštatovala a pokrútila hlavou.

„To som nechcel," uškrnul sa a prešiel jej rukami po chrbte. Oprela som sa o stenu a pousmiala som sa nad tým. Zvedavo som ich pozorovala.

„Na čom moja drahá čarodejnica pracuje teraz?" zašepkal jej do ucha.

„Na niečom špeciálnom. Bude sa ti to páčiť," povedala.

„A ja chcem, aby sa ti tiež niečo páčilo," šepol jej a prešiel jej rukami po celom chrbte až na zadok. Prevrátila som trochu očami. Alice sa o neho oprela chrbtom a on sa pousmial. Prudko ju otočil k sebe a vyložil ju na stôl. Uškrnul sa a vytiahol jej sukňu nad kolená a pritisol sa ku nej. Pokrútila som nad tým hlavou. Nadýchla som sa a chcela som sa prebrať z tejto vidiny, ale trochu nado mnou zvíťazila zvedavosť a zaujatie. Nechcela som ich sledovať, ale nedalo mi to. Na moje počudovanie mi nerobilo až taký problém sledovať, ako sa miluje s mojou prababkou. Celkom je to aj dosť čudné keď si to tak poviem v hlave. Pokrútila som hlavou a pozrela znovu na nich. Nečakala som ale, že bude taký jemný a nežný. Bolo vidieť že na ňu berie ohľad. Vtom ma ale niečo zarazilo. Alice mu prešla po celom chrbte rukami. Na tom nie je nič zvláštne, ale z jej rúk vyžarovala bledo-modrá žiara. Kol prudko zaklonil hlavu a zavzdychal hlasnejšie. Trochu som na to prekvapene pozerala a nechápala som čo to malo znamenať. Vtom som sa dostala konečne z vidiny. Otvorila som oči a uvidela som Kola, ako na mňa pozerá. Trochu som stuhla.

„Dobré ráno," pousmiala som sa na neho a snažila som sa to nejako uhrať.

„Je ešte noc," pozrel na mňa a sledoval ma. Ani som si to neuvedomila.

„Aha... Jasné," prikývla som a obzrela som sa trochu.

„Páčilo sa ti to?" povedal po pár sekundách.

„Čo?" pozrela som trochu prudšie na neho a srdce sa mi divoko rozbúchalo.

„To čo si videla," pousmial sa šibalsky.

„Ak... ako to vieš?" opýtala som sa opatrne. Už asi nemalo význam to skrývať.

„Videl som to čo ty. Snívalo sa mi o tom, a vždy keď niekomu čítaš myšlienky, tak dotyčného potom bolí hlava a hlavne spánky." Skonštatoval a ja som klopila zrak.

„Prepáč mi... ja... nechcela som," povedala som a bála som sa toho čo bude nasledovať. Prudko ma objal a pritisol si ma k sebe.

„Ty sa ma nemáš prečo báť láska," šepol a prešiel mi rukami po chrbte. „Nech sa ma boja iný. Ty nie," pokrútil hlavou. „Nevadí mi to, vezmi si toľko mojich myšlienok, koľko len budeš chcieť. Verím ti a nemám pred tebou čo skrývať," pousmial sa a prešiel mi rukou po vlasoch. Pousmiala som sa nad tým a bola som nesmierne šťastná, že to vzal len takto.

„Čo... to vlastne bolo?" pozrela som na neho.

„Čo také? Sex?" pozrel na mňa nechápavo.

„To viem čo je," prevrátila som očami a buchla som ho do hrudi.

„To že jej žiarili ruky na tvojom chrbte," pozorovala som ho.

„Bola to jej mágia a sila."

„Predávala ti ju?" opýtala som sa.

„Nie. Len ju mnou nechala prechádzať. Nech prejde skrz celé moje telo," odpovedal.

„Takže, to ti robilo tak dobre?" pousmiala som sa a on prevrátil očami. Ja som sa nad tým zasmiala.

„Bolo to príjemné," povedal a ja som sa pousmiala. Bolo to trochu aj fascinujúce, čo dokáže mágia s upírom. Možno by sa to nejako dalo využiť. Určite, ale nie v zlom. Mám pocit, že toto kúzlo má napísané Alice v denníku. Ešte sa naň pozriem a o tom denníku mu poviem neskôr. Inokedy.