The Alternation of Day and Night III

6. Moja malá čarodejnica

Davina:

Ráno som sa rozhodla ísť ho pozrieť. Nebola som si síce moc istá, či ma chce vidieť, ale stále ma to ku nemu neskutočne ťahalo. Obliekla som a vyrazila som smerom ku ich sídlu. Ako som sa ku nemu blížila, zožierala ma čím ďalej tým viac neistota. Pomaly som natiahla ruku ku dverám a zaklopala. Začula som kroky a v duchu som sa modlila aby to bol Kol. Na moju smolu, otvoril to Finn. prezrel si ma od vrchu až na zem a pokrútil trochu hlavou.

"Tvoj drahý je v izbe," zložil si ruky na hrudi a asi čakal, že pôjdem cez neho keďže stál v celých dverách a tým mi bránil cestu.

"Dávaj si pozor mladá. Kol je veľmi háklivý na pár vecí. Určite by si nechcela aby ti urval hlavu."

"Aké veci?" pozrela som na neho ale keď si myslí, že sa jeho alebo Kola bojím, má smolu.

"Napríklad nenávidí Valentín. Keď na neho niekto zvyšuje hlas. A hlavne zo všetkého na svete najviac nenávidí neveru."

"Už sa to stalo?" pozrela som na neho a narážala som na tú poslednú vec. Prikývol, prudko ma chytil oboma rukami za hlavu na spánkovej časti a vnikol mi do hlavy. Pred očami sa mi začal premietať obraz: Kol bol v izbe a bozkával sa s nejakou babou.

"Musím už ísť. Bratia na mňa budú čakať. Nebude to dlho trvať," uškrnul sa.

"Koľko vlastne budeš preč?" opýtala sa tá baba.

"Hmm... tak tri dni. Možno viac..." mykol plecom.

"Dobre. Budem na teba čakať," usmiala sa a pobozkala ho na rozlúčku. Kol sa postavil a odišiel. Na druhý deň sa prechádzal s Finnom po nábreží.

"Tak. A sme hotový." usmial sa Finn.

"Čože? Tak rýchlo? Myslel som si, že to bude trvať viac," pozrel na Finna.

"Hej. Zostaneš s nami?"

"Nie. Pôjdem domov. Na rozdiel od vás, mňa tam niekto čaká." Povedal a odišiel. Prišiel až domov. Vošiel dnu, odložil si kabát, ale v tej chvíli niečo začul. Pozrel smerom hore ku schodom, ktoré viedli do ich izby. Podišiel smerom ku nim a čím bližšie bol tým viac počul vzdychanie. Prudko otvoril dvere a jeho pohľad padol na jeho babu ktorá ležala pod nahým chlapom. Kol zostal stáť ako socha. Baba si ho hneď všimla vo dverách, sotila od seba chalana a pozrela na neho.

"Kol nie je to tak ako to vyzerá. Vážne."

"Áno? a ako to vyzerá podľa teba?" uškrnul sa. Uvidela som záblesk ako toho chalana hodil o stenu a zrazu bol vonku aj s tou babou. V rukách držal lano. Tá baba ho prosíkala a plakala zároveň. Zaviazal jej lano o nohy a pozrel sa na druhý koniec, ktorý bol priviazaný o sedlo koňa.

"Nechcela som?" zakričala baba.

"Nevyzeralo to tak," povedal chladne. Vzal zo zeme bič, ktorý tam ležal. Došiel pomaly ku koňovi a prudko ho praštil na zadok. Ten prudko vytryskoval a dievča vzal so sebou. Vtom som konečne uvidela Finna ako dáva ruky preč od mojej hlavy. Dýchala som rýchlo a pozrela som sa na neho.

"Telo toho chalana nikdy nenašli. A telo... Teda ak sa to dalo ešte nazvať telom, tej baby. To sa im podarilo identifikovať až po štyroch dňoch," povedal a pozoroval ma. Bola som dosť stuhnutá.

"Čo s ňou robíš?" začula som v pozadí Kolov hlas a pozrela som sa na neho.

"Nič braček. Len som sa s ňou zoznamoval." poznamenal Finn a odstúpil odo mňa.

Kol:

Došiel som dole hneď ako som začul, ako sa môj najväčší brat zhovára s mojou priateľkou. nepočul som síce o čom sa bavia, ale podišiel som ku nej a objal som ju.