The Alternation of Day and Night III

3. Moje promócie

Davina:

Na druhy deň bola promócia. Obliekla som si moje šaty, ktoré som mala už dlhšiu dobu nachystané. Bolo mi zle. Bola som znechutená a hlavne nahnevaná zároveň. Ako toto mohol urobiť? Je to neskutočný podrazák.

Prišla som na promócie. Nachystaná na najväčší trapas v mojom živote. Nespala som v noci ani sekundu.

Pozerala som do zeme a občas na dav ľudí naokolo a dúfala som v zázrak, keďže som si spomenula, že nemám partnera na tanec. Dúfala som, že niektorý náš spolužiak sa toho ujme a nenechá ma len tak samú.

Po vyhlásení a odovzdaní diplomov, sme sa mali pobrať na parket a zatancovať si. Naša triedna mala v rukách papier. Boli na ňom napísané mená kto s kým mal tancovať. Bola som nervózna. Začala čítať mená. Ja som bola medzi poslednými, pretože ten kto už mal partnera, sa tam už hneď aj napísal. Ja jediná som tam nemala napísaného partnera na tanec. Dostala sa ku menu, ktoré bolo pred tým mojím. Prišiel rad na mňa.

„Davina Claire a Kol Mikaelson." V tej chvíli som stuhla a nevedela som či sa mi sníva. Vážne prečítala jeho meno?

Pár sekúnd na to podišiel k pódiu, na ktorom sme stáli. Nastavil ku mne ruku a ja som ju prijala a zišla dole. Dal mi aj druhu ruku, ja som sa načiahla, že sa ho idem aj tou druhou rukou chytiť ale tá mi prudko vyletela k jeho tvári a vylepila som mu facku. Až mu trochu pootočilo hlavu a mňa začala v tej chvíli dosť štípať ruka. Zdrevenela som keď som si vlastne uvedomila čo som urobila a komu som vlastne vrazila. Pozrela som sa na neho a myslela som si, že to je moja posledná chvíľa.
„No okej, táto bola zaslúžená. Prepáč, ale tesne po mojej smrti som prisahal, že prvá vec čo urobím keď zase ožijem bude, že zabijem toho bastarda. Ale..." šepol, naklonil sa ku mne a vášnivo ma pobozkal. Jeho pery boli tak sladké a neodolateľné, že som musela privrieť oči. Potom sa na mňa pousmial a začali sme tancovať.

https://www.youtube.com/watch?v=SYCp9BLakDE

(The Originals 1x03 Music Rachel Rabin Raise The Dead)

Viedol ma a bolo vidieť, že netancuje po prvý krát. Možno už v tej chvíli som mu aj odpustila ten podraz... Ale vrátil sa, to beriem.

„Si tak nádherná v tých šatách..." šepol a ja som sa trochu nechcene začervenala.

„Tebe to zase pristane v obleku... ukradol si ho?" podpichla som.

„No jasné, bežne chodím po meste a kradnem obleky od okoloidúcich. Tento som si napríklad sám kúpil. A lacný nebol." zasmial sa a ja som prikývla.

„Inak gratulujem k promócii.." povedal a ja som si uvedomila, že vlastne dodržal jeho slovo. Ani neviem ako rýchlo plynul čas po jeho boku. Nechcelo sa mi vôbec odísť, ale bolo už dosť neskoro a bola som už aj unavená. On si to všimol a preto ma odprevadil až pred dom. Čakala som, že sa nahrnie dnu a bude chcieť čosi viac než len ten bozk... Ale to sa nestalo.

„Dobrú noc kráska.." povedal ako prvý. Nemala som rada mužov, ktorý na mňa tlačia a naliehajú. Tento bol úplne iný, evidentne mu nešlo o nič, teda aspoň momentálne. Buď to alebo o mňa ani nemal záujem, ale myslím, že nie každá sa od neho dočká takého bozku. Zavrela som dvere a oprela som sa o ne. Nevedela som vôbec, čo momentálne pociťujem. Miešali sa vo mne ešte hnev, radosť, nepokoj a možno aj trochu... Lásky?

Kol: Deň pred tým.

Áno, bol to odo mňa podraz. Ale inak sa nedalo.

Zatiaľ, čo som bol mŕtvy, lovci konali. Zistili totiž, že na mňa neúčinkuje jed ktorý dali Lucienovi, preto sa rozhodli, že urobia silnejší jed, ktorý bude schopný zabiť všetkých z nás... Do Luciena dali len dva z vlkodlačích jedov, ale oni mali v zásobe ešte aj posledné tri čo chýbali. Tie spojili dokopy s tými ostatnými a tie potom dali Marcelovi. Nášmu úžasnému kamarátovi, ktorý nás nenávidel... Videl som ako ho tí lovci vytvorili, preto som ich musel zastaviť skôr než ublížia mojej rodine. Aj to bol dôvod na to, aby som sa vrátil späť. A to bola vec, čo som vtedy povedal Davine...

Keď som zomieral prisahal som si, že sa tomu lovcovi, čo ma zabil pomstím za každú cenu. To bude úplne to prvé čo urobím keď budem živý. A to som aj popravde dodržal. Hneď ako som uvidel, ako Davina dohovorila kúzlo, zacítil som, že som späť. To vo mne prebudilo neskutočný hnev a aj hlad zároveň. Nemohol som ešte pri nej hneď ostať. Vybehol som von a zamieril som tam, kde som si myslel, že ten bastard bude. A mal som aj pravdu. Bol v druhom meste, kde mali také ich „sídlo". Títo lovci mali sídlo v kostole hneď na kraji mesta. Vošiel som dnu a obzrel som sa tam. Uvidel som presne toho pravého, ktorý ma zabil. Podišiel som nesledovane k nemu zozadu. Prudko som ho vzal a silno som ho hodil o stenu. Zosunul sa k zemi a keď uvidel, že som na žive, skoro ozelenel. Vzal som zo stola veľké kliny, ktorými sa pribíjalo na stavbách, vzal som ho pod krk a prirazil o veľký drevený kríž v strede pri oltáre. Rozpažil som mu ruky a tie som mu pribil, každú ku jednej časti krížu. Potom som vzal ďalší a tým som mu prerazil nohy.

„Teraz vyzeráš ako pravý boh. Budeš za mňa trpieť chlapče. Za všetky tvoje hriechy spáchané na mne!" zvýšil som hlas a on ešte stále kričal od bolesti. Ten jeho krik privolal farára. Och aká náhoda, že mi to zahralo priamo do kariet. Nemienil som byť prekliaty tou ich trápnou kliatbou. Tak som ovplivnil toho kňaza, nech ho pekne po mojom odchode zabije. Cestou späť do New Orleans som zabil dvoch ľudí, keďže som bol neskutočne vyhladovaný. Utrel som si tvár a zamieril som rovno do hotela. Domov som ešte nešiel. Na to si ešte moji súrodenci trochu počkajú.