Nekonečný strach

425 43 3
                                    

Nekonečný je strach,
v myšlienkach v tvojich temných.
Pomaly sa rozplývaš v prach,
vo chvíľach nekonečných.

Bezvýznamné kroky tmou,
viac mi to vzalo ako dalo.
Lepšie by to bolo hrou,
ktorou by sa nič nebralo.

Motivácia neprichádza,
stojíš na tom istom mieste.
Milión ciest,stále obracáš sa,
pre jedno trpké ústie.

Padáš z vysokej výšky,
prudkými schodami.
Už sa stávaš zemi blízky,
každá slza je s tajomstvami.

Svetlo na konci tunela
môže byť aj blížiaci sa vlak.
Dlho si mlčala,
cez silný hlasný plač.

V samote spoločnosť.
Ale ľudské oči nevidia,
ich duše necítia,
aká silná je jednotnosť.

Poems of lost soulWhere stories live. Discover now