Možno stojíš niekde na okraji priepasti a nevieš sa otočiť,akou cestou ďalej kráčať.
Pozeráš sa dolu.
Do tej diery.
Do tej hĺbky.
Z nej myšlienky začínajú sa ti do mysle vtláčať.
Krúti sa ti hlava.
Bolí rana dávno zahojená.
Mal si ten pocit aspoň.
Je to nezvyčajné,že si sa tu ocitol.
Nie si tu prvý krát.
Ani posledný.
Budeš tu stáť ešte mnohokrát. Ozbrojený.
Ten havran na duši ťa zmiatol.
Vieš,že musíš kráčať.
Ale kadiaľ keď tu nie je most?
Nikde naokolo nič.
Len ty a pustota.
Prázdne okolie,bez pomoci.
Nemosť.
YOU ARE READING
Poems of lost soul
PoetryBásne,ktoré prichádzajú priamo z môjho srdca práve vtedy, keď mi je najhoršie. Moja duša skutočne nie je stratená. Je práveže nájdená. Len každý občas cíti niečo,čomu ani sám nerozumie. Básne sú skvelým prostriedkom ako to vyjadriť.
