Pamätám si dni,kedy som ráno nevedela z postele vstať.
Všetko mi pripadalo temné a prázdne.
Ako som mohla toto dopúšťať,
že som roky na dne?
Bolesť roky známa.
Verím, že prídu lepšie rána.
Na hrudníku pichá ma táto dráma
a citim sa sama sebou uzavieraná.
Plazím sa a zastavím.
Zhasnuté svetlá a žiadny vzduch.
S týmto sa už dávno každé ráno nebavím.
K svojim myšlienkam som vynašla čiastočný odposluch.
Boli momenty kedy som sama sebe prestala veriť.
Silné ako kôra stromu.
Je riešením sa zdôveriť?
Či možno popadnúť niečomu?
Tá tiesnosť v duši a úzkosť po tele sa kradnúca.
Samota čo ma drží a nikdy nepustí.
Aj keď postupne som vlastne kvitnúca.
Depresia ma raz navždy opustí.
STAI LEGGENDO
Poems of lost soul
PoesiaBásne,ktoré prichádzajú priamo z môjho srdca práve vtedy, keď mi je najhoršie. Moja duša skutočne nie je stratená. Je práveže nájdená. Len každý občas cíti niečo,čomu ani sám nerozumie. Básne sú skvelým prostriedkom ako to vyjadriť.
