Ten boj s prázdnotou,
akoby už nič neexistovalo.
Určovaný denne neistou hodnotou,
postupne sa to všetko zhusťovalo.
Diera v duši kradne všetko.
Pevná, bezodná
a nejestvuje na jej vypnutie tlačítko.
Je aj s tvojou zhodná?
Berie všedných dní krásu,
hltá emócie sladké aj horké.
Okrem toho šepká hlasu,
že už sa viac nedá byť v bezpečnej zátvorke.
Impresie. Utekajú už moc rýchlo.
Nádej z jej naplnenia mizne.
Strach, že jazero už takmer vyschlo
a vlastne, prečo koná impulzne?
Je tak čierna.
Stále aj keď šťastie a radosť má v sebe.
A však zostala tu jediná verná,
snáď aj nás raz nevstrebe.
YOU ARE READING
Poems of lost soul
PoetryBásne,ktoré prichádzajú priamo z môjho srdca práve vtedy, keď mi je najhoršie. Moja duša skutočne nie je stratená. Je práveže nájdená. Len každý občas cíti niečo,čomu ani sám nerozumie. Básne sú skvelým prostriedkom ako to vyjadriť.
