Cítim, že to nie som ja.
Iná ako som bývala.
Akosi už sa neviem vrátiť do deja,
ktorý som každý deň obývala.
Prázdno v hlave a aj v duši
ako keď z oblohy zmiznú všetky oblaky.
Už ma to dusí,
kráčať cez rovnaké mláky.
Cítiť sa nažive chcela by som,
aj keď nežiť mi je vôľa.
S týmto stretávam sa desom,
stále a stále dookola.
Utopená v posteli pri zhasnutých svetlách,
chcela by som vstať.
Neocitať sa už v týchto hmlách
a len sebe odpúšťať.
Pocítiť znova lásku a aj strach,
v dlaniach držať tie spomienky.
Aby sa z nich nestal prach,
aby to neboli len myšlienky.
YOU ARE READING
Poems of lost soul
PoetryBásne,ktoré prichádzajú priamo z môjho srdca práve vtedy, keď mi je najhoršie. Moja duša skutočne nie je stratená. Je práveže nájdená. Len každý občas cíti niečo,čomu ani sám nerozumie. Básne sú skvelým prostriedkom ako to vyjadriť.
