Bulímia

28 2 0
                                    

Pri ústach si držím roztopenú presladenú čokoládu ako náplasť na všetky skryté rany.
Pijem popri tom aj sladkú vodu chladenú
a len cítim ako je môj žalúdok týraný.

Je to strach,radosť, láska či nepriateľ?
Láka ma to každý deň.
Akoby je môj kazateľ,
Môj silný peň.

Dopomohla mi zaplniť oceán mojimi slzami.
Zobrala mi však radosť a silu.
Naplnila ma toľkými lžami
až som si kvôli nej často krát chcela siahnuť na žilu.

Je nekonečným kruhom z ktorého len ťažko cesty je von.
Nie sú tam dvere, ktoré sú dosiahnuteľné.
Žiadny zvon.
Všetko je tam tak nedotknuteľné.

Moja skľúčená duša už nechce viac žiaden dotyk.
Cítiť tú bolesť a beznádej.
Chcela by len nový návyk.
Navždy sa zbaviť tvojej farby šedej.

Vstup do kuchyne, otváranie dvierok a branie jedla.
Tých skvelých 20 minút.
Znova som veľa toho pojedla.
Prečo ma nenecháš na chvíľku odpočinúť?

Asi si už mojou súčasťou , len ja nechcem s tebou žiť.
Strašne ma ničíš a oberáš ma o mňa.
Kiežby som ta dokázala už navždy zmraziť
aby si už viac nebola ku mne tak temná.

Poems of lost soulWhere stories live. Discover now