V tej doline hlbokej,
istý druh veľkého vtáka sedel.
Pritom bdel.
Vedľa tej farebnej hory vysokej.
Bol tam sám.
Vietor sa mu pomaly vkrádal popod krídla.
Rozprestrené,pripravené vyletieť medzi sídla.
Napriek tým neutíhajúcim skepsám.
Padla kvapka z oblaku nad ním.
Jemne ako lupeň z ruže skončí svoju púť a spadne.
Nie je to akési záhadné?
Vzdáva to už krídel rozkývaním.
Srdce, čo by vzlietlo.
No telo čo mlčí.
Oblak pomaly aj vietor okolo umlčí.
Dnes sa mu to znova všetko premietlo.
YOU ARE READING
Poems of lost soul
PoetryBásne,ktoré prichádzajú priamo z môjho srdca práve vtedy, keď mi je najhoršie. Moja duša skutočne nie je stratená. Je práveže nájdená. Len každý občas cíti niečo,čomu ani sám nerozumie. Básne sú skvelým prostriedkom ako to vyjadriť.
