Vlastne,kto som?

40 2 0
                                    

Tuším,že to malo zmysel,
byť tam kde som bola.
Napriek tomu nadobúdam pocit,že to celé je len nezmysel
a chýba mi žiť vôla.

Kričiaca duša no ústa zatvorené,
hlasno mlčia.
Myslím,že na vyjadrovanie neboli stvorené.
Každé jedno vyslovené slovo si vopred určia.

Pocity známe nachádzajúce sa na pokrajoch ľudských síl.
Myšlienky negatívne vkrádajúce sa do mysle.
Kiežby sa niekedy ten hlások stíšil
a dával poznať duši pieseň na husle. 

Stíšim sa a počujem ticho.
Navôkol mňa som ním obklopená.
Aj ľuďmi,ktorí pôsobia bezducho.
Tisícky míľ pod hladinou mora cítim sa potopená.

Som už bez otázok akýchkoľvek tém.
Vzal mi ich niekto?
Alebo len už vo veciach nemám systém?
Ten má skutočne málokto.

Na tele podpis,až pri veľa nedostatkov a otázok nato kto vlastne si.
Postrádanie pôžitkov,
niekedy tu bola krása kdesi.

Vidím padať list,
pomaly padá ku mojim nohám.
Cítim k sebe silnú nenávisť.
Už roky to bremeno za sebou ťahám.





Poems of lost soulWhere stories live. Discover now