Sediac v mojej malej skromnej podkrovnej izbe na posteli, kde bolo všetko, len nie vankúš s perinou, som bol opretý o chladnú stenu, pričom po mojom boku bola práve tá šikmá, ktorá ma delila od strechy nášho domu a ja som priamo pod ňou písal jednu z mojich rozpracovaných vecí, ktorých miestami (v preklade stále), bolo naozaj veľa. Mal som toho až nad hlavu, ale písanie bolo jednou z ozaj mála činností so schopnosťou dostať ma i ku iným myšlienkam, lepším myšlienkam.
Otázne však bolo to, či sa vôbec ešte dalo prijsť k nejakým pozitívnym myšlienkam. V tomto meste sa ľudia postupom času (a veľmi krátkeho času) začali meniť. Jeden po druhom, ako keby mohol zazrieť padajúce domino priamo pred vlastnými očami.
A so všetkou pravdepodobnosťou som na čele tohto ľudu stál ja a jedine ja.
Zmena človeka bolí a to je tvrdým faktom, ktorý nik nemôže zmeniť a ani ničím ovplyvniť. Jednoducho sa to nedá, je to holý fakt. Prednedávnom som bol len obyčajným chalanom, trochu čudákom, ktorý mal najlepšieho kamoša a zopár ďalších ľudí v kamarátskom kruhu. Takisto som mal aj pevnú a milujúcu rodinu, ktorá sa však z nejakých mne absolútne neznámych príčin začala definitívne rozpadať.
„Čo sa s tebou deje, sakra?" buchol do neho Jacob Malec*, spolužiak, ktorý v triede sedával len o lavicu pred ním. Spolu s Archiem a ešte jedným ďalším chalanom boli nerozlúčna štvorica, ktorá sa napokon predsa len rozpadla a každý si odrazu šiel vlastnou cestou. Ostal už len on a Archie, a aj pri tom cítil, ako sa ich priateľstvo postupom času začalo strácať kdesi vo vzduchu...
„Nič," odvetil jednoducho, jednoslovne. „A čo s tebou?" spýtal sa na oplátku.
„So mnou?" spýtal sa tónom, ktorý znel ako urazený, ale zároveň ako výsmešný. „To ty si sa začal chovať ako idiot! Furt čumíš do toho svojho kompu a vypisuješ si tam rôzne romániky," bľabotal Jugheadovi priamo pod nos a jemu sa hnusilo tie slová vôbec počúvať. „Neviem, kam do riti sa podel ten Jug, ale keď ho odkiaľsi vyhrabeš, odkáž mu, nech sa mi láskavo zjaví a už nikdy neodíde," dopovedal a následne sa stratil za davom ľudí prechádzajúcom po chodbe školy, ktorú spoločne navštevovali.
V tom čase to už bol iný Jug. Tento Jug. Jughead Jones - chalan, ktorý nemá dostatok odvahy čeliť proti ľuďom ničiacim jeho mladý život. Skrýval som vo svojej mysli veľkú múdrosť alebo aspoň obrovské množstvo myšlienok o tom, kam celý tento svet vlastne speje a či má ešte možnosť aspoň na minimálnu záchranu.
YOU ARE READING
Seat belt [RIVERDALE FF]
FanfictionJeho život bol ako jazda v aute, ktorého šofér neustále prudko stláčal brzdu. Pás ho sťahoval naspäť na miesto, kde sedel i predtým a on sa ani za nič nemohol posunúť vpred. Žil v kolotoči plnom stereotypu, a preto sa i on sám stal jeho prototypom...