Seat belt [RIVERDALE FF]

- 13 -

Čas plynul pomaly a zároveň rýchlo, a ja som popravde nevedel, ako presne to bolo. Niekedy mi prišlo, že čas sa neskutočne vliekol a ja som počas týchto chvíľ sedel na posteli, mal som otvorený nejakú z mojich rozrobených vecí a zaryto som premýšľal, čo mám robiť, aby som sa náhodou nezbláznil. 

Niežeby by som sa potom len pridal k celej mojej rodine...

Inokedy, vo chvíľach, kedy som sa konečne cítil naozaj fajn, proste bez chuti sa zabiť alebo vykričať celému svetu, ako nenávidím seba, svoju rodinu a v podstate aj práve ten svet ako celok, mi ten čas ubiehal až neznesiteľne rýchlo. 

Mimochodom, neviem, či toto bola jedna z tých chvíľ.

Leto sa už nezadržateľne blížilo a ja som bol za to nerád. Nenávidel som obdobie, kedy všetci v škole blbli okolo samých párty a čo ja viem čoho. Tie hlúpe pozvánky a otravovania počas normálnych či obedových prestávok... Proste humus.

Áno, možno som bol vlk samotár, ale mne jednoducho takýto spôsob života plne vyhovoval a na nič som sa nesťažoval. Na nič, čo sa týkalo môjho spoločenského života. Doposiaľ mi úplne postačoval Archie a občas aj prítomnosť Betty, pri ktorej som sa však nikdy nedokázal chovať prirodzene. Necítil som, že by som sa pri nej mohol úplne otvoriť. Možno preto, že som nechcel predstavovať ďalšieho človeka s mojou nenormálnosťou.

Od všetkej zúfalosti z mojej samotnej existencie som zaklapol notebook a položil som ho trochu s väčším buchotom pod posteľ. Nemal som náladu na nič. Chcel som len tak sedieť na posteli, čumieť do stropu ako posledný idiot a premýšľať nad tým, kedy ma začne konečne baviť aspoň to úbohé písanie. Jedine to ma doposiaľ držalo v psychickej podobe, lenže ten blok ma unášal kamsi do neznáma, a ja som nevedel, kde to neznámo presne končilo.

Neviem ako, ale očami som zavadil o fotku s mojou sestrou, ktorá bola fotená pred asi štyrmi rokmi. Jelly tam bola ešte naozaj malá a obaja sme na fotke vyzerali ako prototypy spokojných a šťastných detí. Tá fotka bola fotená pred autokinom, kde sme častokrát chodievali pozerávať rôznorodé filmy a kde som sa minimálne ja cítil šťastný. Ako doma.

Ako doma...

Vedel som, že už len to jediné miesto ma môže zachrániť pred životným kolabsom, pred pádom na samé dno. Vedel som, že ak chcem robiť niečo zmysluplné, jedine tam sa to bude dať.

Vedel som, že to hlúpe autokino je niečím viac, ako len pomaly zabudnutým miestom pre obyvateľov Riverdalu.

Spása.

Múza.

Nostalgia.

Láska.

Nádej.

Záchrana.