Seat belt [RIVERDALE FF]

- 10 -

Môže sa vám to zdať divné, a možno aj nemusí, ale jeden z dní, ktoré k smrti neznášam a nemôžem ich proste vystáť, sú práve moje narodeniny. Niežeby som mal nejaké depresie zo starnutia. Skôr z toho, že v tento deň sa moji rodičia snažia zo všetkých síl tváriť normálne a sami sa tak presviedčajú o tom, akými skvelými rodičmi vlastne sú, a tým pádom si sami sebe klamú do očí a myslia si, ako je všetko v poriadku a pritom v poriadku nie je vôbec nič.

Jediným pozitívom z celého dňa bolo len kino s Archiem. Robievali sme to tak každý rok, pretože on ako jeden z mála (ak nie jediný zo všetkých ľudí na tejto planéte mimo mojej rodiny) vedel, aká situácia panuje u nás doma a že to nie je ktovieako jednoduché. Tento rok nebol výnimkou a ja som bol so svojím najlepším priateľom dohodnutý, že do toho kina zase raz zájdeme.

„Čo to teda dneska dávajú?" spýtal sa ma Archie v momente, ako sme zastavili pred kinom a dívali sme sa na dnešnú ponuku. Nevidel som tam nič, čo by ma až tak zaujalo, ale bolo mi v podstate úplne jedno, na akú volovinu sa pôjdeme pozrieť. To by proste neboli moje narodeniny, keby nebolo všetko totálne prevrátené naruby...

„Ani srnka netuší, Archie," odpovedal som mu a on sa krátko zasmial. Vždy sa smial, keď som to povedal. „No je mi fakt jedno, na čo pôjdeme, proste dačo vyber. Hlavne, že som hneď takto skoro vypadol z domu, pretože sa stavím, že keď prídem domov, zas ma bude čakať tá odporná umelá torta z tej neďalekej cukrárne, ktorá mi absolútne nechutí a naši sa budú tváriť ako prototypy dokonalých rodičov," povzdychol som si a odmietol som viac čumieť na tú vysvietenú vitrínu. Už aj takto počas svetla ma z nej boleli oči a ani som si nechcel predstaviť, aká hrozná sila svetla to je práve v noci.

„Stále je to tak zlé?"

„Ešte horšie," odvetil som úprimne a následne som mykol plecami, ako keby to nič neznamenalo, a pritom to znamenalo tak veľmi veľa.

Situácia v našej rodine ma trápila, ale čo som mal asi tak robiť? Moji rodičia sa tvárili ako rodičia naozaj len cez tieto hlavné sviatky v roku, akými boli napríklad narodeniny alebo Vianoce.

„No ty kokos," povzdychol si Archie udivene a tiež odstúpil od tabule s ponukou premietaných filmov. „Tak vieš čo? Kašli proste aspoň teraz na vašich, pôjdeme na tú úplne trápnu komédiu, ktorá aj tak bude stáť za hovno a objednáme si veľké vedro popcornu."

„Máš na mysli ten popcorn, ktorý si akože kúpime spoločne, ale aj tak zožerieš tri štvrtiny ty?" opýtal som sa ho a Archie sa zase zasmial.

„Áno, presne ten," žmurkol na mňa a ja som sa tiež neubránil úsmevu. Následne sme sa pobrali dovnútra a kúpili sme si dva lístky, pričom sedadlá sme mali približne v strednom rade pri pravom kraji a k tomu sme si naozaj kúpili veľké vedro popcornu, z ktorého naozaj Archie zjedol viac ako polovicu. No mne to nevadilo. Nebolo ani tak dôležité, na akom filme sme spolu boli alebo koľko popcornu napokon zjedol. Najdôležitejšie bolo, že som aspoň časť z tohto nechutného sviatku mohol osláviť práve s ním. S mojím najlepším priateľom.