Nedotknuteľní

×6×

„Ideme!" Skríkol Josh a naštartoval svoju štvorkolku.
Ten zvuk ma len uisťoval, že toto sú vražedne dokonalé stroje.
Sedela som za Connorom a držala sa bočných držadiel, ktoré boli akoby stvorené pre mňa.

Nemohla som uveriť, že ma na to nahovorili.
Avšak kto by neustúpil pred večným rivalom a... Connorom?
Určite by sa urazil, kebyže s ním odmietnem ísť.
Nechcela som s ním opäť hádať.
Len táto myšlienka ma k tomu prinútila.

„Naozaj sa ma nechceš chytiť?" Zašepkal potichu Connor, keď dával kľúč do zapaľovania.
„Nie." Vzdorovito som mu odpovedala. 
Štvorkolka podomnou sa rozochvela a ja som zosilnila svoj stisk.
Srdce mi splašene bilo.
Zdalo sa mi, že sa Connor usmieva.

Prudko pridal a mne skoro zlomilo obe ruky.
S krikom som ich inštiktívne ovinula okolo Connora.
Štvorkolka sa rozbehla dolu skalnatým svahom. Väčšinu času som strávila vo vzduchu. Parkrát sa mi zdalo, že z nej vypadnem.
Následovali sme Josha, no keď som pred sebou zbadala ten terén.... Zatvorila som oči a snažila sa vypustiť z hlavy to, že pravdepodobne zomriem na infarkt.
Vietor mi strapatil vlasy a dýchať som mohla jedine, keď som zaborila tvár do Connorovej bundy.
Pocítila som, že sme zabočili.
Dosť prudko, mimochodom.

Zabijem ich.
Zabijem Josha, Aiden a aj Connora.

Toto mi urobili naschvál.
Toto nie je žiadna uvítacia párty.
Toto je moja smrť.

Odvážila som sa otvoriť oči a vykuknuť spoza Connorovho chrbta.
Pred nami sa tiahla priepasť.

Kde sa tu vzala?
Bola tu vždy?

Nespomínala som si, že by som ju zazrela.
Connor prehodil rýchlosť a pridal. Štvorkolka sa rýchlo pohybovala k obrovskej diere.
Pevnejšie som zovrela Connora a pred skokom zatvorila oči. Neviditeľná sila našu štvorkolku vyšvihla do vzduchu a chvíľu sme leteli.
Očakávala som tvrdý pád, avšak sme pristali ako pierko.
Connor skrútil štvorkolku a urobili sme tristošesťdesiat stupňovú otočku. Vzápätí motor zdochol.

Žijem.

Toto jediné slovo sa mi preháňalo hlavou.
O chvíľu nás dobehol aj Josh.
Popravde... Ani som si nevšimla, kedy sme ho predbehli.
Nad priepasťou sa im pod kolesami  tvorila vodná cesta, ktorá vzápätí aj mizla.
Prekvapilo ma, že Josh sa nijako nepofrajeril, keď pristál na pevnej zemi. Jednoducho vypnul motor a naštvane zoskočil zo stroja.

„To nebolo fér!"
„Čo nebolo fér, Joshua?" Zasmial sa Connor.
Šokovalo ma, že som pod rukami pocítila jeho telo.

Nedávala som tie ruky preč?

Rýchlo som ich od neho oddelila a zložila si ich do lona.

„Zase si to urobil!"

Aiden sa na svojej polovičke očividne dobre bavila.
Zabávala som sa aj ja.
Josha takto vytočeného nevidíte predsa každý deň.

„Keď mňa to baví." Ospravedlňujúco rozhodil rukami.
„Čo sa stalo?" Opýtala som sa ich. Bola som z nich stratená.
„Teleportoval sa." Podraždene odvrkol Josh.

Čo?
SO MNOU?

S vypulenými očami som sa obrátila na Connora.
„Koľkokrát ti mám hovoriť, že to nie je teleportácia? Len zrýchlenie."

Aha... Takže zrýchlenie.
A ja že prečo som väčšinu času za Connorom letela ako vlajka.

„Teleportácia, zrýchlenie... Je to jedno..."
„Ale aj tak si prehral." Skočila som mu do reči a zaškerila sa.
Ten jeho výraz bol na nezaplatenie.