Nedotknuteľní

×26×

Moja teória u umieraní sa naplnila dva týždne po mojom priznaní.
Počas toho ako sme sa snažili nájsť systém v útokoch na prírodu sa stala ďalšia katastrofa, ktorú nesprevádzal len kŕč. Povracala som sa a zistila, že je možné vyvrátiť aj vlastnú krv.
Niežeby som to nevedela, ale nedokázala som si predstaviť ako by som ja- mladé zdravé dievča- mohla niečo také dostať z tela.

Ďalšia katastrofa bolo prasknutie potrubia s ropou, ktoré sa zhodou náhod pretrhlo nad čerpacou stanicou.
Človek by bol povedal, že je všetko v poriadku, ale bol tu háčik.
Plameň sa rozšíril po celom sedemsto kilometrovom potrubí a následná explózia zničila atómovú elektráreň, ktorá sa nachádzala v blízkosti výbuchu.
Rádioaktívne častice zasiahli celú Európu okrem najjužnejších štátov.

Túžila som tam prísť a za pomoci Connora vyčistiť vzduch, ale nemohla som.
Posledný kŕč mi zaistil domáce väzenie.
Aj keby som chcela utiecť, nemohla by som.

Connor by iste nechcel riskovať moje zdravie, čím by som nič neočistila. Niekto je vkuse pri mne a zabavuje ma a ja som dňom čo dňom slabšia.
Moje kedysi lesklé husté vlasy vyzerajú ako slama. Celkovo som pochudla a nedokážem do seba nič dostať.
Makayla prepašovala z nemocnice  výživu, ktorá sa do tela dostáva injekciami.

Aspoň niečo, keď už nič.

Najviac ma však štve Makayla.
Odvtedy ako som sa priznala sa drží Connora ako kliešť. Chodí s ním von, je s ním, cvičí s ním, pozerá s ním filmy, pátra s ním po kazisvetovi, smeje sa s ním, zabáva ho a ja ležím vo svojej izbe ako troska a dúfam, že ich priateľstvo neprerastie do niečoho viac.

Ak už neprerástlo.

Záporne som nad tou myšlienkou pokrútila hlavou a vstala z postele.
Toto bola jedna z tých dvojminútových časti dňa, keď som bola sama. Totižto Aiden bola môj SBS-kár.

Síce bol Connor pri mne dosť často, chýbal mi.
A ja som žiarlila. Žiarlila som na Makaylu a nenávidela ju za to, že mi ho chce zobrať.

Je môj, dofrasa!

Nech si hovorí Makayla čo chce.
Nič ma nezastaví isť za Connorom, kým žijem.

A tak som si na nohy nasunula papuče a rozbehla sa k jeho izbe.

Mala som šťastie, že som na nikoho cestou nenarazila.
Prudko som otvorila jeho dvere a vstúpila dnu.
Zarazene som zastala, keď som si všimla pred oknom dve postavy. Connora a Makaylu.

O môj bože.

Obaja otočila hlavy mojím smerom.
Boli na seba doslova nalepení.

„Ehm..." Nedokázala som nájsť slova na to, čo sa mohlo stáť keby som tu neprišla.
Nemotorne som zaspätkovala a rozbehla sa preč.

Srdce mi bilo ostošesť.

Je môj, dofrasa!
Je môj!

Otvorila som vchodové dvere a rozbehla sa dole schodmi.
Za sebou som počula volajúce hlasy.
Potrebovala som od nich ujsť.
Ujsť od bolesti, tlaku v hrudi a neutíchajúcej mysle.

Connor ma zase zradil.

Skočila som do diery, ktorú vytvárali schody a nechala sa unášať gravitáciou až dole.
Tesne pred pádom ma zachytili liany. Prebehla som okolo šokovanej recepčnej a doslova vyrazila dvere von.

Vlasy mi v momente prehrabol studený vánok.
Rozhliadla som sa na všetky strany veľkomesta a rozbehla sa.
Moje ružové kraťasy, papuče a biele tielko vynikali medzi tým húfom podnikateľov v čiernom.