×29×

355 43 10
                                    

Boli sme v Grónsku.

Keďže jar končila, v nižšie položených častiach sa ukazoval sneh len ojedinele. Voňalo to tu sviežo. Líca som mala vyštípané od studeného vetra, ktorý sa zakrádal pomedzi malé domčeky. Našu základňu- stan s ohrievačom a malou kuchynskou výbavou- sme si založili na menšom kopci nad dedinou. 

V kútiku duše som dúfala, že túto krásu nijaká pohroma nepoznačí. 

Milovala som tento výhľad. Popravde väčšinu času som strávila práve vonku. Bolo to sčasti pre tu krásu, ale aj preto, lebo som sa chcela vyhýbať Connorovi. Viem, že som si vybrala úžasný čas ale nepotrebujem počuť ako sa rozpráva s Makaylou.

Keď mi začali zamŕzať prsty rozhodla som sa ísť opäť k nim.

Vošla som späť do stanu, kde ma v momente ovalilo teplo. Aiden už ku mne pochodovala s pohárom horúceho čaju. Bolo až vtipné ako sa ma snažila chrániť pred smrťou.

„Sam, dneska už nevystrčíš zo stanu ani nos, jasné?" Povedala akoby som urobila niečo zlé. Usmiala som sa. 

„Ani keď príde kazisvet?"

„Hlavne vtedy nie." Krátko som sa zasmiala a pokrútila nad ňou hlavou. Všetci jej už asi stokrát vraveli, že pri boji musíme byť kompletní. Ona o tom nechcela ani počuť.

Sadla som si na vankúše a usrkovala si z horúceho čaju.

Výhoda Aiden? Nemusíte so sebou vláčiť mikrovlnku ani sporák. 

Makayla sedela za notebookom. Napichla sa na všetky svetové správy a snažila sa nájsť kazisveta pomocou poplašných správ.

Connor sedel pri nej a sledoval čisto Grónske správy. 

Takto sme tu boli už osem hodín a stále nič.

To čakanie ma zabíjalo. 

Ticho pred búrkou.

Zababušila som sa do perín a čakala. A nakoniec som z toho čakania zaspala.

Zobudil ma náhly krik a buchot nôh. Okolo lakťa sa mi omotala ruka a poľahky ma vytiahla na nohy. Iná ruka ma zase zhodila späť do perín.

„Aiden!" Okríkol ju Josh a postavil ma. Do rúk mi vložil všelijaké zbrane a oblečenie.

„Rýchlo, Sam."  Povedal a zmizol. 

Dezorientovane som sa rozhliadla navôkol a všimla si, že všetci sa obliekajú. Zo slúchadiel sa ozývalo tisíce hlasov. Navzájom sa okrikovali. V pozadí som začula sirény.

Dokelu. 

Rýchlo som zo seba stiahla oblečenie a navliekla na seba hrubé oteplené tepláky a bundu. Pištoľ a dýky som si založila za opasok. Síce nám boli prd platné ale istota je istota.

Vybehli sme zo stanu. Vonku husto snežilo. Nedovidela som ani na tri metre. Pripomenulo mi to misiu na Sibíri.

Na Sibíri nebolo sirény, Sam.

Stáli sme si do kruhu a pochytali sa za ruky. Connor zavrel oči a niečo zašepkal. Ani náhodou sa mi to nepáčilo.

„Čo..." Nestihla som ani dopovedať vetu. Priestor naokolo nás doslova  vcucol. Mala som pocit, že mi vybuchne hlava. O pár stotín sme sa ocitli niekde inde. 

Ako prvé som si všimla, že tu nesnežilo. Boli sme niekde hlboko v lese. V hlave mi búšilo ako o život. Musela som sa dosť premáhať aby som sa nepovracala. 

NedotknuteľníМесто, где живут истории. Откройте их для себя