Nedotknuteľní

×30×

Ležala som na studenej zemi a rozmýšľala nad svojím životom. 

Už nikdy neuvidím týchto ľudí? Takto sa skončí náš príbeh s Connorom? Prečo mi to pripomína Romea a Júliu? Už nikdy neuvidím ako sa Aiden smeje? Ako sa Josh uráža po mojich slovách? Nikdy neuvidím ľudí zo Strediska? Zomrú v zajatí tak ako tento svet? Nikdy neuvidím krásy tohto sveta a neochutnám jeho chute?  Nikdy nebudem mať rodinu? Domček s krbom?

Prevalila som sa na chrbát a zbadala zamračenú oblohu. Začalo snežiť. Jemne. 

Obrovské nadýchané vločky mi sadali na tvár a pomohli slzám dostať sa preč. Všetko ma bolelo. 

Terram... Kde si?

Ticho. 

Hlasy v mojej hlave doslova kričali. 

Vysloboď sa... Ži... Zachráň sa.

Nechcela som splynúť s prírodou. Bolo to niečo, čo som sa bála podniknúť. Akoby vám niekto povedal, že na konci priekopy, kde máte skočiť je voda. Avšak vy ju nepočujete a nikto sa z tade ešte nedostal. Bála som sa podniknúť takéto rozhodnutie. 

Bojuj, Sam. Nabádalo ma tentokrát moje podvedomie. Hlasy sa stiahli.

Bojuj.

Počula som ako sa armáda mŕtvol štverá hore kopcom. 

Idú si po tvojich priateľov.

Hlasy sa vrátili a mne napadla posledná možnosť ako zachrániť Aid, Josha a Connora.      
Skočiť do priekopy.

Čo ma po tom, že neprežijem. Aiden a Joshua budú žiť dlhý život a Connor... Connor si nájde niekoho, kto pred ním neutečie.

Ťažkopádne som sa zdvihla zo zeme. Hruď mi okamžite zalial teplý prúd krvi. Postavila som sa na jednú vychudnutú nohu, potom na druhú. Bola som slabá.

Vyvolení na mňa pozreli so strachom v očiach. Aiden kývala hlavou nech to nerobím. Connor na mňa ublížene pozeral. Snažil sa zničiť okovy čo ho držali ale tri živly predsa nemohol poraziť.

Prepáč, Connor. Snažila som sa vydržať.

Dareon sa na mňa s úsmevom otočil. 

„Samantha, si pripravená vidieť zomierať svojich priateľov?"

Prebodla som ho nenávistným pohľadom.  

„Strč sa, Dareon."

Následne sa jeho úškrn zmenil na vydesený výraz. Zrejme vytušil, čo mám v pláne. Zatvorila som oči a nechala hlasy nech si ma zoberú.

Moje telo sa rozpustilo a vsiaklo ako dažďová voda do zeme. Zrazu som necítila bolesť ani únavu. Bola som plne pri vedomí a mala dokonale čistú myseľ. 

Bola som všetko. 

Pôda, skaly, zvieratá dokonca aj rastliny. Mala som nepochopiteľný prehľad vo svete. Videla som ako sa americký prezident krčí v úkryte, ako sa malé dievčatko smeje na dvoch zabávačov, ako Grónsko zalieva voda a celé si ho postupne berie, ako Dareon šokovane hľadí na miesto, kde som pred chvíľou stala, Aiden srdcervúco plače, Josh vyzerá ako keby mu niekto priložil hlaveň ku spánku a Connor neprítomne hľadí pred seba s mokrými lícami a bruškami prstov hladká zem. Jeho horúci dotyk som cítila veľmi intenzívne. Pripomenul mi prečo som tu prišla.

Hory, ktoré obklopovali dolinu sa začali vysúvať do vzduchu. Zem sa triasla a tak veľké množstvo mŕtvol spadlo do priepasti, ktorú som tam vytvorila. Dareon začal útočiť živlami avšak nevedel kde a tak na mňa jeho útoky pôsobili ako šteklenie. Rubín som mu za pomoci rastlín s radosťou strhla a ukryla ho hlboko, hlboko v zemi. Tam, kde sa ani človek ani démon nikdy nedostane. Z lesov vyšli ako na povel zvieratá a pustili sa do vojakov, ktorí nespadli. Dareon začal cúvať ale nemal sa kde schovať.