Nedotknuteľní

×22×

„Tale je určite mŕtvy." Oznámila nám Makayla a mne skoro vzkypela krv.

Vravela som opak?

Odvtedy, čo som prezradila svoje malé tajomstvo na mňa všetci zvláštne hľadeli. Dokonca aj Makayla a mňa z toho išlo poraziť.

Nechcem aby sa na mňa tak pozerali.

„Napadá ti ešte niekto iný, Samantha?"

Záporne som pokrútila hlavou a sledovala monitor za Makaylou.
Nebolo na ňom nič nové, čo znamená, že vyšetrovanie sa dostalo do slepej uličky.

„Choďte si ľahnúť ja... Ja skúsim na niečo prísť." Odvetila zamyslene Makayla. Prekvapivo sa všetci Vyvolení zodvihli.
V tichosti sme prešli do našich izieb, každý zahĺbený vo vlastných myšlienkach.

Nedarilo sa mi zaspať. Vždy, keď som zavrela oči videla som Talea.
Vyškieral sa a tváril sa akoby išlo všetko podľa jeho plánu.

Na chodbe sa ozval praskot.
Zakryla som sa až po uši a so silno zatvorenými očami načúvala okolitým zvukom.
Začula som kroky. Tiché, pomalé, tajomné a.... nerozhodné.
Túlali sa po chodbe raz ku mojim dverám, raz obďaleč.
Srdce mi splašene bilo. Takmer prehlušilo okolité zvuky.
Kroky zastali pred mojimi dverami a ich vydavateľ stlačili kľučku.
V duchu som si vynadala, prečo som sa nezamkla.

Prečo, prečo, prečo?

Dvere sa otvorili a dnu prenikol pásik svetla z chodby. Zastal na mojich perinách.
„Sam?" Začula som Connorov hlas a hlasno si vydýchla.
„Áno?" Ležala som mu otočená chrbtom.
Connor zatvoril dvere a priblížil sa ku mojej posteli.

„Napadlo ma... Či nechceš strážiť."
Zašepkal akoby sám neveril, čo práve povedal.
Jakživ som nemala také veľké oči.
Pomaly som sa k nemu otočila a všimla si, že pravdepodobne tiež nespal. Vyzeral unavene.
Dokonca si obliekol aj tielko, takže nechcel vyvádzať.

„To by bolo fajn." Pripustila som a posunula sa mu.
Chvíľu sme hľadeli na strop. Toto ticho bolo asi najtrápnejšie zo všetkých.

„Nechceš niekde ísť?" Spýtal sa ma opatrne.
Otočila som k nemu hlavu.

Ako dlho sme neležali vedľa seba v jednej posteli?
Hahah. Stop. Prestaň myslieť nad takými vecami, Sam.

„To by bolo fajn... Ale Makayla nás asi zabije."

„Odkedy sa jej bojíš?" Provokačne zdvihol obočie.

Odkedy s ňou tráviš čas.

„Prepáč, Connor, ale dneska nemám naozaj náladu."

„V pohode. Prekvapuje ma, že po mne nehádžeš nože."
Pousmiala som sa.
„Zajtra už budem naozaj zhovorčivejšia."
„Fajn." Zašepkal a prisunul si ma k sebe.
V momente som stŕpla.

„Spí, Sam. Som tu. Ochránim ťa." Šepkal mi do vlasov. Človek by povedal, že ho odstrčím a vynadám mu, čo si to dovoľuje. Pravdou však je, že som sa zaborila hlbšie do jeho objatia a aspoň sa o to pokúsila.

Prekvapivo som zaspala.

V noci som sa zobudila na kvapky dopadajúce na okná.
Pomaly som rozlepila oči a pousmiala sa, keď som okolo svojho pásu ucítila Connorové teplé ruky.
Podľa jeho dychu som usúdila, že ešte spí.

Zatvorila som oči a nechala sa unášať pocitom, ktorý v mojom tele spôsoboval príjemné mravčenie.

Ochránim ťa.

Zobudila som sa na to, ako niekto zaklopal na dvere.
Rozospato som zamrnčala a prehodila nohu cez nečije telo.

„Sam..." Zašepkal Connor so smiechom v hlase a zhodil zo seba moju nohu.

„Hm?" Opýtala som sa neprítomne.

Chcem spať. Vonku aj tak prší.

„Niekto ti klope na dvere."

„Uhm."

„Vážne."

„Uhm."

„Znie to dosť naliehavo."

Otvorila som jedno oko a snažila sa zaostriť na tvár predo mnou.

„V stupnici od jedna do desať..."

„Šesť."

Zatvorila som oko a zazívala som.
Prevalila som sa na koniec postele a ťažkopádne sa postavila.
Šuchtavo som vykročila za neprestajným klopaním.

Stlačila som studenú kľučku a otvorila dvere.
Stála tam Makayla v celej svojej kráse.

„Samantha.... Nevieš, kde je Connor? Hľadala som ho už asi všade. Pred pätnástimi minútami sme sa mali stretnúť pred vchodom."

Nadvihla som obočie.

„Vyzerám na to, že viem kde je?"

Premerala si ma pohľadom od hlavy po päty a následne jej zúfalý výraz nahradil povýšenecký.

„Nie." Zdvihla bradu a odišla preč.

Zatvorila som a oprela sa o dvere.

„Mohol si sa ozvať a tak mi skaziť divadielko." Podotkla som, keď som si všimla rozvaleného Connora na mojej posteli.

„Síce je Kay veľmi príjemná spoločnosť, som rád, že som sa jej nadnes zbavil."

„Tak preto si tu v noci prišiel? Aby ťa nenašla?" Zaškerila som sa.

Connorov bezstarostný pohľad nahradil zdesený.

„Naozaj si to myslíš?"

S úsmevom som mykla plecami a následne sa rozosmiala.

„Bol by si idiot keby áno...
Takto zneužívať choré dievča."

Connor sa zamračil.
„Ty nie si chorá, Sam." Protirečil mi a posadil sa.

Si si istý? Ja nie.

Prstami som si prehrabla strapaté vlasy a vzdychla si.

„Mimochodom... Mám nový kombinovaný trik." Usmiala som sa na neho.

„Naozaj?"

„Uhm... Ale z osobných dôvodov ho teraz nemôžem cvičiť."
Connor nechápavo prikývol.

Budem sa najprv musieť zbaviť fóbie z pochovania zaživa.

„Tak čo Sam? Chceš zažiť dobrodružstvo?" Opýtal sa ma priamo Connor.
Bez úsmevu.
To znamenalo, že moju odpoveď bude brať úplne vážne.
Musela som nad tým trochu popremýšľať.
Niežeby som nechcela... Och ako veľmi som po tom túžila! Vypadnúť spod Makaylinych pazúrov a netrápiť sa nad koncom sveta a možno aj koncom môjho života.
Avšak odvtedy čo som prezradila môj boj s Taleom sa mi Connor začal venovať.
Dokonca si aj trúfol prespať v mojej izbe, čo by som mu za normálnych podmienok nedovolila.

Robí to z ľútosti alebo sa v ňom pohlo svedomie?

Dumala som nad tou otázkou a snažila sa zbaviť jeho pohľadu.

„Áno." Rozhodla som.

Aj keby to robil z ľútosti, takáto možnosť vypadnúť sa mi nenaskytne každý deň.