It's Our Secret...Brother //BTS YoonSeok// ✓

2.

Ťukal som do mobilu a čakal pri aute kým môj brat sa ešte stále len chystal. Bol som nervózny a už teraz som meškal. Takto prídem na prvú hodinu a nie na nultu.

Odpísal som Jiminovi poslednú správu a svoj mobil hodil do vrecka modrých kraťasov keď som započul, ako sa hlavné dvere od nášho domu konečne otvorili.

,,Si hrozný ! Keby si sa okúpal vtedy keď si prišiel domov, tak by sme už dávno mohli sedieť v škole !" Hodil som mu kľúče do rúk a hneď sme si nasadli na sedačky auta.

,,Nejako veľmi túžiš po škole." Len sa zasmial a naštartoval auto. Moje líca sčervenali, keď som si spomenul že jediný dôvod prečo chcem byť rýchlo v škole je ten, že uvidím svoju lásku. Dal som mu menší pohlavok a on na mňa hodil urazený pohľad no samozrejme že sa nezabudol pri tom zasmiať.

,,P-Proste choď ! Budem mať zbytočné meškanie." Odul som líčka a on konečne vyšiel z garáže domu.

--------------

,,Tam je Jimin." Vykríkol nečakane a mňa znovu zalial pot keď vyslovil jeho meno. Vždy mám z toho zlý pocit keď spomenie jeho meno alebo sa ma na Jimina pýta s mnoho otázkami. Niesom z toho nadšený že to musím takto tajiť, ale kvôli nemu urobím všetko, len aby sme boli spolu. Moc ho milujem na to, aby som ho opustil len kvôli tomu, že moja rodina má s homosexuálmi nejaký problém.

,,Ja vidím....nemusíš mi to pripomínať." Pozrel som sa cez okno auta a naše pohľady sa konečne stretli. Usmieval sa ako ranné slniečko a začal bežať smerom k nášmu auto keď Hobi konečne zaparkoval.

,,Čo to s tebou je ?! Vždy keď ho spomeniem tak nevieš nájsť žiadne rozumné slová." Pretože pri ňom strácam reč braček. Ale to som si samozrejme nechal len v svojej hlave. Ešte by si pomyslel.

,,Radšej už idem braček. Nebudem sa tu hádať a ozaj...môžeš ísť po škole rovno domov." Zobral som si tašku zo sedačky a prehodil si ju cez plecia.

,,Kde zase ideš YoonGiee ?"

,,Ty predsa chodíš po nociach každý deň a nestarám sa ti do toho čo robíš." Neviem prečo som zareagoval tak výbušne. Asi kvôli tomu že tu ide o Jimina a ja som na túto tému až moc citlivý. Som asi len prehnane opatrný. Nechcem aby sa dozvedel o našom vzťahu a tiež nechcem aby si o Jiminovi zháňal nejaké informácie. Po škole sa môže šíriť všeličo a nikto o tom nemusí ani len vedieť, že aké fámy sa o dotyčnom hovoria.

,,Nestaráš, ale vieš čo robím." Zdvyhol kútik úst do malinkého úsmevu a nepretržite sa mi díval do očí.

,,Bohužiaľ viem, ale nekecám ti do toho."

,,Veď dobre braček. Kľud, len som sa pýtal." Zasmial sa a rukou mi prehrabol upravené vlasy. ,,Už choď, naprv mi nadávaš že nestíhaš a teraz tu po mne bez problémov hučíš heh." Čo poznám svojho brata stále sa len usmieva no aspoň viem že je v svojej koži. Všetko bere pozitívne a aj keď sa niekedy pochytíme vždy si z toho robí len srandu.

,,Prepáč Hyung. Nechcel som tak kričať len poslednú dobu je toho na mňa veľa."

,,Na teba ? To ja maturujem a ešte som ani nič nevidel." Zasmial sa a pretrel si rukami tvár.

,,To áno, ale to je tvoja vina. Nemáš chodiť po nociach vonku."

,,No dobre dobre. Už choď lebo Jimin zhorí na tom slnku." Ani som si len neuvedomil že ma stále čaká pri aute.

,,Tak sa uvidíme večer."

,,Lepšie....ráno haha. Prídem ťa znovu navštíviť do izby."

,,Tak na to zabudni !" Zasmiali sme sa a ja som konečne vyšiel z dverí. Mám pocit že sa celý čas na mňa Jimin díval vraždiacim pohľadom.