It's Our Secret...Brother //BTS YoonSeok// ✓

19.

Už prešli takmer 3 týždne od toho, čo sme s Hyung na seba neprehovorili ani slovo. Odvtedy čo som ráno prišiel od Taeho sme sa s Hobim len na seba pozreli a letmo sa pozdravili, čo bolo naozaj divné. Neviem čo bolo trápnejšie. To že sme sa vôbec nerozprávali, alebo to že pri každom našom stretnutom pohľade či sebemenšom dotyku sme obaja nabrali silnú červenú na naších lícach, čo bolo u Hyunga veľmi nezvyčajné, ale za to táto tichá domácnosť mala aspoň jednu svoju výhodu. Hobi Hyung sa konečne pozrel do kníh, nechodí po večeroch vonku a plne sa venuje maturitám čo aj prinieslo svoje výsledky. Dnes mal skúšky z odborných predmetov a včera z angličtiny čo obe dostal za 2. Odkiaľ to viem ? Odvtedy čo sa s bratom nerozprávam je Jin Hyung môj hlavný zdroj informácií o ňom. Som rád, že sa začal učiť inak by tie maturity určite nespravil a boh vie čo by s ním bolo ďalej a dneska je tomu tak isto.

Je pol 9 večer, Hyung sedí na svojej posteli s otvorenou knížkou Kórejštiny a učí sa na svoju poslednú zajtrajšiu ústnu skúšku zatiaľ čo ja sa pomaličky chystám z domu k Taehyungovi. Áno, celé tie 3 týždne som prakticky u neho ako doma. Hobi Hyung mi sem tam pošle nejakú správu, keď ide preč z domu ale inak to je všetko.

Prevliekol som si mikinu cez hlavu a schoval mobil do kapsy teplákov, keď som sa konečne chystal vydať za Taem. Asi som mal ísť za Hyungom a povedať mu, že idem preč no nemal som na to odvahu. Asi sa...hanbím ? Ja vážne neviem a z jeho strany to vyzerá byť tak isto.

Zišiel som schodmi do kuchyne a do pohára si ešte nalial trošku studenej vody, ktorý som vypil a zahnal tak prichádzajúci smed, keď v tom som započul zvuk vibrujúceho mobilu tesne pri mojej maličkosti. Potočil som hlavou a snažil sa nájsť miesto prichádzajúceho zvuku, keď som ho konečne našiel.

Čo robí Hobiho mobil na stole v kuchyni ? Vždy si ho berie zo sebou. Pokrútil som hlavou a vzal ho do ruky, kde už som mal možnosť vidieť meno na dispeji, ktoré sa mu snažilo dovolať.

,,Jin Hyung." Povedal som si a radšej sa aj s mobilom vydal smerom do bratovej izby. Možno je to niečo dôležité keď mu volá Jin.

Bol som trošku vyklepaný z toho, že by som na neho mal prehovoriť no aj tak to raz predsa muselo prísť. Hobi Hyung sedel na posteli so sklonenou hlavou, zrakom uprijameným ku knihe, zatiaľ čo ja som naberal odvahu k nemu čolilen vôbec pristúpiť, čo som aj po chvíli váhania urobil. Podišiel som k jeho posteli a vydal zo seba len zúfalý tón, ktorý Hyung zrem započul a zdvihol ku mne zrak.

,,U-uuhhm." Poškriabal som sa za hlavou a snažil sa mu venovať svoj pohľad, keď som si zorným polom všimol, ako sa mi díva priamo do očí a jeho ústa sa zdvihli do menšieho úsmevu. ,,J-Jin Hyung....ti volá. Prečo nemáš mobil u s-seba ?" Naozaj divno som sa usmial a vzápätí s ním nadviazal očný kontakt, ktorý on rozhodne nemienil prerušiť.

,,Ou...to si nevšímaj. Chalani mi stále volajú a chcu ma vytiahnúť von od kníh, ale ja na to nemám náladu a vlastne ani čas. Musím to knihu dneska celú prečítať a aspoň niečo si zapamätať." Usmial sa a mobil si zobral, keď sa tak mierne dotkol mojej ruky obaja sme sa na seba pozreli a znovu sa začali červenať. Čo je to s nami sakra ? Myslím si, že tú istú otázku si pokladá aj Hyung.

,,N-no možno že chcú, aby si sa na chvíľu odreagoval. Naozaj by n-nebolo zlé ak by si na chvíľu vyšiel von. Prospelo by ti to, stále sa len učíš." Čerstvý vzduch mu v tejto chvíli naozaj prospeje. Aspoň by si tak vyvetral hlavu a s chalanmi by prišiel na iné myšlienky.

,,Heh...to je pravda ale...radšej sa teraz budem učiť. Veď vonku môžeme ísť po maturách, no teraz naozaj by som si ich nechcel v septembri zopakovať." Milo sa zasmial a strhol tak zo sebou aj mňa. V tomto má pravdu. Radšej nech to spraví na prvý krát a potom bude mať pokoj. ,,A ty ?...kde sa chystáš YoonGiee ?" Och bože, ako mne táto prezívka z jeho úst chýbala.