It's Our Secret...Brother //BTS YoonSeok// ✓

8.

Malo vôbec cenu brániť sa ? Koľkokrát som ho prosil, koľkokrát som ho odstrkoval, plakal no s ním to ani len nehlo. Nevedel som čo som mal urobiť vtedy a neviem čo mám urobiť ani teraz.

Zase ho prosiť, plakať a odstrkovať ? Myslím si že jemu je to jedno a ja som postupne začínal pochybovať o tom či to naozaj nechcem. Milujem Jimina, ale pri Hobim cítim úplne niečo iné. Horšie je to, že sám neviem čo to je za cit. Vzrušenie ? Možno adrenalín ? Chuť urobiť niečo zakázané ? Sám neviem.

,,H-Hyung...ja nechcem." Vyšla zo mňa dosť zúfala a nepresvedčivá veta no naozaj som nevedel čo mám povedať. V mysli mi stále poletoval Jimin a ja som bol znechutený sám zo seba, že nechávam so sebou takto zametať. Chcem sa brániť. Už len kvôli Jiminovi no ak neurobí čo chce, myslím že to bude ešte horšie.

,,Prepáč princezná, ale ja chcem. Zahráme sa ako keď sme boli malý. Pamätáš sa na to ako sme ťa raz aj s rodičmi obliekli do maminých šiat ?" Venoval mi široký úsmev a čelom sa oprel o to moje kde som hneď ucítil jeho teplý dych, ktorý sa dostával rovno do mojich mierne pootvorených úst.

,,To bolo trápne Hyung. Boli sme predsa malý a robili blbosti." Našpulil som pusu od hanbi a uhol hlavou do strany tak aby som sa ďalej nemusel dívať do jeho temných hlbokých očí v ktorých som sa každú chvíľku viac a viac strácal.

,,Tak si to zopakujeme." Šepol mi do úška a špičkou nosa sa začal jemne obtierať o môj ušný lalôčik. ,,Urobíme tú istú blbosť ako vtedy len s tým rozdielom, že sa zahráme už ako dospeláci." Pootvoril ústočká a jemne kúsol do striebornej náušnice v mojom uchu na čo som hlavou ešte viac uhol do strany.

,,J-Jimin." Vydal som zo seba zúfalý tón a stisol viečka k sebe.

,,Ten ťa nezachráni braček. Sme tu len my." Rukou mi chytil bradu a jemne si tak nasmeroval moju tvár k tej jeho, aby som sa na neho konečne pozrel. ,,Budeš hekať s mojím menom v ústach braček." Zo strachu sa mi rozšírili zreničky a slinami som sa snažil zahnať sucho v ústach.

,,B-Braček. Prečo mi to robíš ? J-ja.. milujem Jimina a my sme predsa súrodenci. Je pravda že som sa dokázal vzrušiť pod tvojim dotykom, ale to len preto, že som s nikým dlho nespal, preto ma to ľahko rozdrá-..."

,,Nespal ?" Myslím si že to jediné slovo mu udrelo do mozgu a ja som hneď ľutoval toho, že som niečo také vypustil z pusy. ,,Počkať...ako, vedel som že môj braček to už určite má dávno sa sebou ale...myslíš teraz babu alebo chalana." Pozdvihol sa rukami pri mojej hlave a jeho oči sa vtedy akoby snažili prebojovať rovno do mojej duše.

,,Nieje to jedno." Odfŕkol som a v tom momente mi začali líca naberať silnú červenú.

,,Hmmm...YoonGi. Aké to je ? Aké to je s chalanom ?" Spýtal sa akoby nič a samozrejme sa nezabudlo nad tým trošku zahihňať.

Zatvoril som oči a snažil sa zmiznúť v červených lícach, ktoré mi priam horeli od hanby. Vážne by som si teraz rád prial byť neviditeľný.

,,B-braček....n-nepýtaj sa ma takéto veci, sme súrodenci. J-je...je mi to trápne." Kúsol som si do spodnej pery a stisol viečka tesnejšie k sebe no on stále pokračoval aj napriek tomu že som sa s ním vážne nepotreboval baviť o svojich sexuálnych zážitkov s chalanmi. ,,Je to príjemné YoonGi ? Povedz mi...si ten dole alebo ten čo to rád všetko riadi ?" Navlhčil si pery jazykom a začal sa postupne približovať k mojej tvári.

,,Hyung !" Od hanbi som na neho vyštekol a chytil ho rukami za napnuté svaly jeho ramien.

,,Popravde....neviem si ťa predstaviť hore braček." S chuti sa zasmial a kusol si do spodnej pery. ,,Si taký maličký, chudučký a veľmi roztomilučký. Toto stvorenie si rozhodne neviem predstaviť ho-..."