It's Our Secret...Brother //BTS YoonSeok// ✓

5.

Ráno ma zobudila príšerná bolesť hlavy a spomienky na to, čo sa prihodilo včera večer. Pozrel som sa na mobil ktorý stále ležal pri mojej hlave a všimol si neprečítanú správu, ktorú mi Jimin poslal. Hneď som ho odblokoval a klikol na novú správu.

Min Jimin: Zlato stalo sa niečo ? Nieje zvykom že by si mi neodpísal. Ak som niečo zlé povedal tak prepáč.

Popravde, úplne som na neho zabudol kvôli včerajšku. Nechcel som, aby sa o mňa strachoval. To ja som ten čo urobil niečo zlé, ale toto sa on rozhodne nemôže nikdy dozvedieť a ja už nikdy nedopustím, aby sa niečo také ešte niekedy zopakovalo.

Park YoonGi: Prepáč miláčik, len som stále rozmýšľal nad tebou a nad tým čo si napísal až som zaspal ale za to som mal veľmi pekný sen o nás dvoch ^ :*

Ďalej neodpísal. Asi sa práve chystal do školy. Odložil som mobil a ihneď vztal z postele. Aj keď dneska nejdem do školy, sucho v ústach ma postavilo na nohy. Otvoril som dvere a uvidel rodičov ako sa práve rozospatým krokom dostávaju k zatočeným schodom.

,,Dobré ráno miláčik." Usmial sa na ma mňa moja mama a pretrela si tvár rukami keď hneď na to sa s vydesením na mňa pozrela. ,,Pre boha YoonGi....čo to máš na tvári ?" Pribehla ku mne a začala ma hladkať po poranenom mieste keď v tom sa otovrili dvere od kúpeľky z ktorých vyšiel môj upravený brat. Otec tiež pristúpil ku mne bližšie a prešiel mi rukou po ramene zatiaľ a začal si ma obzerať zatiaľ čo Hobi sa na nás díval s vydeseným pohľadom a mal aj prečo. Keby som bol sviňa mohol by som im povedať pravdu no potom by sa do mňa pustil s mojou sexuálnou orientáciou a to rozhodne nechcem, aby to rodičia počuli.

,,Včera sme hrali vybíjanú no a...nejak som to neodhadol." Zasmial som sa a môjmu bratovi práve spadol kameň zo srdca. Pristúpil k nám bližšie a chytil sa zábradlia schodov.

,,Takže...dneska asi nepôjdeš do školy či ?" Ani sa na mňa nepozrel. Bolo vidno že ho to vnútri trošku zožiera.

,,Je to len od lopty...." To lopty som viac zvýraznil čo si myslím že dostatočne pochopil. ,,Ale radšej ostanem doma lebo to nevypadá pekne. Pôjdem si ale na to kúpiť nejakú mastičku a zakrijem to zatiaľ make upom takže sa neboj mami." Pohladkal som ju po tvári na čo sa na mňa usmiala. Ani make up to poriadne nezakrije ale nemôžeme ísť takto do školy kvôli tomu že by ma videl Jimin. To by rozhodne nedopadlo dobre.

,,Kúpili by sme ti ju YoonGi ale prídeme znovu neskoro večer a-..."

,,To nevadí oci. Čerstvý vzduch mi urobí len dobre." A bolo to tak. Len sa na mňa usmiali a všetci štyria sme si to vidali po schodoch rovno do kuchyne kde už si Hobi robil raňajky a celý ten čas sa na mňa ani len raz nepozrel.

,,Tak zlatíčka my už ideme a YoonGi choď si ešte ľahnúť zlatíčko. Spánok je predsa najlepší liek na krásnu." Usmiala sa a venovala mi menšiu pusu na boľavé líco. Zobrali si svoje veci a už sa stratili z dverí nášho domu.

Hobi si len odkašľal a hodil špinavé nádobie do drezu ktoré zalial horúcou vodou. Prehodil si tašku cez plece a ja som tam len tak postával v strede kuchyne a čakal, čo sa udeje ďalej. Prešiel okolo mňa a ja som ihneď sklonil hlavu dodola keď v tom som uvidel špičky jeho nôh, ako zastavili rovno predo mnou. Zdvihol mi bradu jemným dotykom ruky a nasmeroval si tak môj pohľad do svojich očí. Trošku som sa zľakol no rozhodol som sa mu pohľad opätovať. Obzrel si moju tvár a následne mi jemne prešiel po poranenom mieste na čo som trošku sykol. Odtiahol sa odo mňa a v taške začal cosi hrabať keď to konečne našiel. Nadstavil mi ruku tou svojou a do dlane mi dal niekoľko wonov na čo som sa nechápavo pozrel.

,,Bola to moja vina YoonGi. Nechcel som to." Povedal a obišiel moje skamenené telo.

,,A-ale ja mám svoje peniaze." Rozhýbal som sa a rozutekal sa smerom k chodbe kde už si nazúval topánky.