It's Our Secret...Brother //BTS YoonSeok// ✓

Epilogue

,,H-Hoseokiee....p-počkaj i-ideme na to r-rých-aaaah." Zakňučal som, keď som znovu po dlhom čase konečne ucítil Hyungové pery na mojom krku, ktorý si začal ihneď značkovať. Prišiel som pred pár hodinami a čo iné som mohol čakať než to, že si konečne vynahradíme ten rok čo sme boli bez seba.

,,Myslel som si, že sa Jina a Joona už nezbavíme, nechceli vôbec odísť. Chýbal si mi YoonGiee, ani len netušíš aký som rád, že sme znovu spolu." Daroval mi svoj úsmev a veľkou dlaňou mi rozstrapatil moje vlásky, ktoré aj tak pri našom bozkávaní nevydržali dlho upravené z toho, ako si ma Hyung za temeno hlavy stále k sebe bližšie priťahoval.

,,Aj ty si mi chýbal Hyung." Usmial som sa a tentoraz som to bol ja ten čo spojil naše pery do hlbokého bozku, ktorý mi Hobi nárušivo oplácal.

,,No teraz nedokážem myslieť na nič iné, ako len na tvoje telo." Po vyslovení jeho vety som ho rukami silno objal okolo pása a v rýchlo prehodil naše pozície tak, že ja som bol ten, čo sa skláňal nad touto dokonalosťou. Jeho ústa upustili menší vzdych no aj tak mi nechtami silno zaryl do drobných ramien a bez ďalší protestov sa rozhodol spolupracovať.

,,Ale, teraz budem ja ten čo ťa vášnivo pomiluje." Zavrnel som mu rovno do pootvorených úst a aj cez ten jeho strach v očiach nakoniec prikývol hlavou.

,,Vezmi si ma braček."

Ten rok bez Hyunga bol naozaj ťažký. Plne som sa ale venoval štúdiu, aby som úspešne zvládol maturity a jediný, kto bol mojou fyzickou oporou bol práve moj najlepší kamarát, nie moji rodičia, ale Tae bol ten, kto mi vo všetkom pomáhal. Rodičia stále chodili preč kvôli práci a musím povedať, že Tae bol u mňa viac ako doma čo si myslím, že ani jednému z nás neprekážalo. On mi vlastne nahrádzal Hoseoka teda až na jednú vec čo môže iba môj brat. Jediná bratová prítomnosť bola len tá, keď sme spolu po večeroch volali no po každodennom telefenovaní som mal pocit, že sa kedykoľvek zrútim z toho, ako veľmi mi chýbal.

Čo sa týka Jimina môžme povedať, že sme naozaj dobrý kamaráti možno že aj stále tý najlepší. Zdôveroval sa mi so svojím vzťahom s Kookom čo bolo naozaj utrpenie, pretože on mu vôbec nechcel dať vydýchnuť. Stále ho kontroloval, zakazoval mu veci a robil si z Jimina svoj majetok, ktorý nemohol mať nikoho iného prítomnosť než "svojej lásky" a ako to je teraz ? Vydržalo im to len dva mesiace a som naozaj rád že Jimin si našiel svoju novú lásku, ktorou je Tae a drží im to spolu už pekných 7 mesiacov a dúfam, že aj dlhšie pretože ja im to neskutočne prajem. Konečne je šťastný aj Tae a aj Jimin a s Kookom naozaj neviem čo sa stalo. Vraj sa odsťahoval a teraz študuje na inej škole, kde si asi našiel inú obeť no a čo ja ?

Momentálne som najšťastnejší človek na svete, ktorý je po roku konečne v náručí svojho brata a za susedov má tých najbláznivejších chalanov, ktorý asi existujú. Úspešne som zvládol skúšky na univerzitu v San Francisku, kde práve bývame a zo zdravotného pracovníka som prešiel na basketbalového hráča za čo som naozaj rád, ale musím povedať že tá škola mi dala naozaj veľa. Môžem ošetrovať aj zranených hráčov a vďaka tej škole mám vo svojej profesií naozaj výhody. Počul som, ale že môj brat rozmýšľa nad tanečnými hodinami takže boh vie čo z neho ešte bude. Rodičia nás stále podporujú a stále nám posielajú penize aj keď to nám naozaj netreba no sú to rodičia....o svoje deti chcú mať dobre postarané aspoň finančne aj keď láska medzi nami je síce slabšia no tú si predsa môžem dopriať s bratom. Hoseokiee je jediný človek v mojom živote, na ktorého nikdy nedám dopustiť a aj keď budú medzi mami prekážky verím, že ich spolu prekonané a znovu sa postavíme na nohy.

,,Milujem ťa Hyung."

,,Ja teba viac braček."